|
Právě je 549 návštěvník(ů) a 2 uživatel(ů) online: Frantisek100 oko
Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
|
Zaznamenali jsme 116809764 přístupů od 17. 10. 2001
|
| |
Z internetu: Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii
Vloženo Pondělí, 23. únor 2009 @ 21:44:10 CET Vložil: Olda |
poslal Nepřihlášený Približne pred piatimi rokmi som mal „na starosti“ kultúru v
denníku Komsomolskaja pravda. Vydavateľstva mi posielali knižné novinky
v nádeji, že na ne napíšem recenziu. Triediac ďalšiu dávku papiera do
zberu som objavil knižku s názvom Úpadok impéria dolára a koniec Pax
Americana. Bol som taký šokovaný, až som si pretrel oči. Veď je to
hotové šialenstvo – siahať na začiatku 21. storočia na základy
svetového poriadku, slobodný trh! Možno sa sem omylom zatúlala nejaká
vykopávka z čias Brežneva? Sovietski amerikanisti-propagandisti radi
pochovávali túto Americanu.
Nie, bola to čerstvá kniha, vydaná v roku
2003. A jej autormi neboli Ziuganov ani Anpilov, ale istý Chazin. Zo
zvedavosti som si prelistoval buričský text. Argumenty sa mi zdali
presvedčivé. Posunul som knihu nášmu ekonomickému komentátorovi Žeňovi
Anisimovi. Žeňa vtedy napísal recenziu, a spravil aj veľký rozhovor s
autorom pre „Komsomolku“ (mimochodom prvý v masovej tlači). Odvtedy som
si zapamätal, že existuje takýto múdry ekonóm Michail Chazin. Celé tie
roky som sledoval jeho vystúpenia. Chazin zostával verný svojim slovám
– stále tvrdil: s Amerikou je amen! Teraz, keď sa jeho neuveriteľná
prognóza začala napĺňať, som si s ním dohodol interview.
Michaila Chazina niekto považuje za provokátora, iný za veľkého
vedca. Jeden môj moskovský známy ho nazval alarmistom. Toto interview s
prezidentom konsolidačnej spoločnosti Neokon, expertom RBK Daily malo v
Rusku veľký ohlas, a preto ho ponúkame čitateľom v neskrátenej podobe.
Sergej Chelemendik
Za prognózu defaultu ho prepustili z Kremľa
Michail Leonidovič, priznajte sa, aká múza Vás to kopla, že Vás osvietilo ohľadne svetovej finančnej krízy?
Žiadne osvietenie nebolo. Prognóza sa sformovala postupne. Na jar
1997 bolo v Kremli vytvorené ekonomické riaditeľstvo prezidenta Ruskej
federácie. Menovali ma zástupcom riaditeľa. Moja prvá úloha bola –
pripraviť pre Jeľcina správu o ekonomickej situácii v Rusku. Pracujúc
na tejto správe sme pochopili: ku koncu leta a začiatku jesene roku
1998 v krajine dôjde k defaultu. Pravdaže, ak súrne nezmeníme
ekonomickú politiku.
Dostala sa táto správa hore? Ako bola prijatá?
Vlastne nijako. Tento text nečítal nikto okrem zástupcu hlavy
administrácie Livšica a samotného prezidenta Jeľcina. Ale samotný
Jeľcin mal k nám dostatočne konštruktívny postoj, takže si myslím, že
vtedy to bral dosť vážne.
Do leta roku 1998 nás nakoniec vyštvali z prezidentovej
administrácie. Za pokusy zastaviť podnikateľský projekt s názvom GKO –
valutový koridor. Bola to najväčšia finančná aféra za celú
postsovietsku dobu. Pol druha miliardy dolárov mesačne odchádzalo na
Západ. Roky! V auguste, ako sme aj varovali, udrel default. Ale my sme
už v to čase boli bez práce. Nikto nás nechcel zamestnať ako
nepriateľov ľudu. Liberálneho. A tak sme sa vážne pustili do vedy.
Koho myslíte tým „my“?
Moju maličkosť a Olega Vladimiroviča Grigorjeva, bývalého riaditeľa
Ekonomického riaditeľstva. Naďalej sme skúmali príčiny defaultu. Všetky
stopy viedli do USA. Keď sme sa poriadne zahĺbili do štúdia toho, ako
je usporiadaný americký trh, odhalili sme prekvapivú zhodu. Ako náš trh
GKO vyciciaval všetku šťavu z Ruska, tak aj fondový trh vyciciava
zdroje celej planéty. A na obzore sa črtalo rovnaké finále.
V lete roku 2000 sa v časopise Expert objavil náš článok s názvom
Dosiahnu USA apokalypsu? Záver tohto článku bol taký, že ak už na jar
1998 bolo nemožné sa vyhnúť defaultu v Rusku, tak ani v 2004 sa nedali
zastaviť problémy americkej ekonomiky. Podrobnejšie sme spolu s
ekonómom Kobiakovom opísali situáciu vo vám už známej knihe Úpadok
impéria dolára a koniec Pax Americana.
Ako to celé začalo
Michail Leonidovič, v čom spočíva príčina začínajúceho krachu?
Existuje toľko verzií, že sa v tom ani sám čert nevyzná! Skúsme sa však
porozprávať bez takých premúdrelých pojmov ako sú napríklad deriváty.
Mnohí naši čitatelia rovnako ako ja nevyštudovali žiadne ekonomické
akadémie. Tiež však chcú pochopiť, čo sa to deje.
Pokúsim sa. Ekonomický model, kvôli ktorému sa všetko teraz rozpadá,
vznikol ako reakcia na príšernú krízu 70-tých rokov. To bola kríza
nadbytku kapitálu. Už klasici politickej ekonómie 19. storočia písali:
kapitál rastie rýchlejšie, než platy. V dôsledku toho vznikajú problémy
s nedostatkom dopytu. V klasickom kapitalizme sa to rieši s pomocou
kríz nadvýroby. Za imperializmu - s pomocou vyvážania kapitálov. Do
začiatku 70-tých rokov 20. storočia sa obidva spôsoby vyčerpali.
Usporiadať krízu nadvýroby nebolo možné kvôli existencii systému
socializmu – báli sa to urobiť. A vyvážať kapitály nebolo kam. Nemohli
ich predsa vyvážať do socialistického tábora! A India a Čína ešte
nepredstavovali kapitálové trhy. Svetová situácia však vyžadovala od
USA posúvať ďalej vedecko-technologický pokrok. Inak by Západ prehral
vojnu so ZSSR. (Existujú dôvody sa domnievať, že ju aj prehral v rokoch
1973-74. No ZSSR odmietol potvrdiť svoje víťazstvo.
Ale neodbočujem
teraz k tejto téme.
Ak vás to zaujíma, môžeme sa o tom porozprávať
nabudúce.)
Administrácia prezidenta Cartera a hlava Federálneho rezervného
systému Paul Volcker (predchodca Alana Greenspana) vypracovali
prefíkanú koncepciu. Po prvýkrát v dejinách kapitalizmu začali nielen
pomáhať kapitalistom, ale stimulovať celkový dopyt.
Čo umožnilo zasponzorovať tento banket?
Emisia peňazí.
Rozhodli sa naštartovať tlačiarenské stroje?
Presne tak.
Teraz mi konečne došlo, Michail Leonidovič, prečo práve vtedy
Američania prestali kryť dolár zlatom! Všetky zásoby žltého kovu vo
Forte Knox by nestačili na tento banket. Na zelené bankovky.
Skoro. Presnejšie, zlato chýbalo už pred tým, default dolára bol
vyhlásený v roku 1971. No a keď bola zrušená viazanosť na zlato, ako to
mohli nevyužiť.
Pokračujme ale v našom príbehu. Na začiatku 80-tých rokov bol
prevažne stimulovaný dopyt štátu – prostredníctvom programu „Hviezdnych
vojen“. Od roku 1983 sa sústredili na domácnosti.
Teda ak to preložíme do hovorovej reči – na meštiakov-konzumentov, radových občanov?
Áno. Celé štvrťstoročie boli domácnostiam vydávané peniaze s pomocou emisie. Čoraz viac a viac.
V podobe úverov?
Prirodzene. S pomocou nadbytočného dopytu Spojené štáty vystúpili na
ďalší stupienok vedecko-technologického pokroku. Rozvrátili ZSSR.
Dosiahli mnohé ďalšie dobré výsledky.
Ale… K tomuto vzletu dochádzalo s pomocou zdrojov, ktoré mali
zabezpečovať rast v budúcnosti. Krajina skonzumovala svoje zdroje
určené pre dve ďalšie generácie. USA sa hromadili dlhy. Je to zreteľne
vidieť, ak porovnáme grafy rastu dlhov domácností a celkového dlhu USA
a amerického HDP. Ekonomika rástla rýchlosťou 2-3, maximálne 4 percenta
ročne. Občas klesala do mínusu. Dlhy neprestajne rastú rýchlosťou 8-10
percent.
A nech si rastú. Však doteraz si Američania nažívali celkom spokojne… Lepšie ako my, mimochodom.
Áno, stimulujúc spotrebiteľský dopyt, Američania vytvorili štát s
mimoriadne vysokou životnou úrovňou. Vyrástli generácie ľudí, ktorí nie
sú zvyknutí žiť v chudobe. Keďže mali stále k dispozícii doplnkové
zdroje – úvery. Ale žiť večne na dlh sa nedá. Objem dlhu začal byť
príliš veľký, dlhy domácností prevýšili objem ekonomiky krajiny –
tvorili viac ako 14 triliónov dolárov. Nastal čas splácať účty.
Mimochodom, rovnako sa rúcala pyramída GKO v Rusku v roku 1998. Rozsah
rozpočtu krajiny prestal postačovať na to, aby sa splácali dlhy GKO.
Skončilo to celé defaultom.
Pravdaže, Wall Street sa pokúšala horúčkovito oddialiť svoj krach.
Nebudem podrobne rečniť o derivátoch, ktoré tak nemáte radi, a ďalších
fiktívnych finančných aktívach. O tom teraz mnohí podrobne píšu, hádžuc
na ne celú vinu za krízu. Ale to bol iba pokus sa nadýchať čerstvého
vzduchu pred smrťou. Uvedomte si to hlavné, Jevgenij: fiktívne – to
znamená, že na ne nie je reálny konečný dopyt. Dá sa ich koľko chcete
si vymieňať medzi dvomi finančnými inštitúciami. Ale predať ich
konkrétnemu človeku nedokážete. A hybný motor ekonomiky je konečný
dopyt. Či už v podobe konzumenta-občana alebo štátu. To je principiálna
vec.
Čo robiť? Existujú dva varianty.
Prvý variant – prestať s emisiou, teda
vypnúť tlačiarenský stroj. A ozdraviť ekonomiku. Ale v takom prípade
všetky finančné aktíva – trilióny a trilióny dolárov - okamžite stratia
hodnotu. Spadne celý finančný systém. To je variant z roku 1929, Veľká
americká depresia. Len tentokrát v planetárnom merítku. Lebo dolár je
zatiaľ hlavná svetová valuta.
Druhý variant je – usporiadať hyperinfláciu. Aby dlhy zhoreli. Je to
vynikajúci nápad. V podstate, to teraz aj robia. Ak to povieme
zjednodušene – dlžíte niekomu 100 rubľov, a inflácia v krajine tvorí
100 percent. O rok sa váš dlh premení na 50 rubľov za podmienky fixných
cien, o dva roky – na 25. ? ešte o niekoľko rokov môžete na tento dlh
vôbec zabudnúť.
Tu je konkrétny príklad zo života. Existovalo Gorbačovo rozhodnutie
poskytnúť ľudu 12-árové pozemky a úvery v Sberbanke na výstavbu
rodinných domov. Moji známi, manželia, si zobrali dva takéto pozemky,
úver, kúpili si stavebné materiály. Sami si postavili dom. A v roku
1993 banke úver pokojne vrátili. Nominálne bol rovnaký, ale fakticky v
tom čase predstavoval sumu menšiu ako mesačný plat. Zato hodinu jazdy
od Moskvy majú dobrý dom, veľký pozemok.
Problém Ameriky je však v tom, že od roku 1981 vďaka umelo
vyvolanému nárastu dopytu boli vybudované veľké výrobné kapacity,
produkujúce ako tovary, tak služby. A nech si Wall Street teraz vyberie
ktorýkoľvek variant, hyperinfláciu alebo nezapínanie tlačiarenského
stroja, dopyt nevyhnutne klesne. Čo teraz robiť s týmito kapacitami?
V roku 2000 sme zrátali, aká časť americkej ekonomiky musí zmiznúť. Vtedy to bola štvrtina. Dnes – tretina. Ak nie viac.
To je dosť veľa!
To je nielenže veľa, ale neskutočne veľa! Čo znamená likvidácia
aspoň štvrtiny ekonomiky? Šialený nárast nezamestnanosti, príšernú
depresiu, prudké zvýšenie sociálneho zaťaženia štátneho rozpočtu a
sociálneho napätia v spoločnosti. A tak ďalej. Počas Veľkej depresie
výroba v USA klesla o tretinu a spotreba o 50 percent. Teraz môže
spotreba klesnúť ešte viac.
Práve preto teraz USA idú vyskočiť z kože - robia všetko pre to, aby
nedopustili, aby táto časť ekonomiky zmizla. Podporujú banky, výrobu...
Ale aj tak o 2-3 roky, a možno aj skôr, v Amerike nastane kríza rozsahu
veľkej depresie.
Takže to, čo vidíme teraz, je ešte len slabý odvar toho čo príde?
Pravdaže, je to len úplný začiatok. Pravdaže, hovoriť o tom nahlas
nemôžu. Budú sa teraz tváriť, že všetko je ok. A bude to ešte lepšie.
Začnú hľadať príčiny, prečo sa to udialo. Hľadať vinníka. Preto
existujú obavy veľkých teroristických aktov. Podobných tomu, čo
zorganizovali v roku 2001.
No teda, Michail Leonidovič...
Počas nepokojných časov je treba meniť psychológiu spoločnosti,
stmeľovať ju. Najlepší spôsob ako to docieliť je pocit ohrozenia. Pre
USA to nie je po prvýkrát. V roku 1898, aby mohli začať vojnu so
Španielskom, v dôsledku ktorej mu vzali Filipíny a Kubu, Američania
vyhodili do vzduchu svoj vlastný krížnik v prístave v Paname. V roku
1941 zase Pearl Harbor.
Vari tiež sami zbombardovali túto základňu?
Zbombardovali ju Japonci. Ale vláda USA vedela o chystanom útoku.
Dopustilo však, aby k nemu došlo. Bolo naliehavo nutné zmeniť náladu v
spoločnosti z izolacionizmu (Amerika je ďaleko, nepriateľ na ňu
nedočiahne!) na politiku expanzie. Len odpratali vopred z Pearl Harboru
všetky lietadlové lode. ? vojakov nie je škoda! Tragédia Pearl Harboru
skutočne zburcovala Ameriku…
Na začiatku 60-tých rokov došlo k slávnemu incidentu v Tonkinskom
zálive. Aby mohli vliezť do Vietnamu, Američania vyhodili do vzduchu
svoj vlastný krížnik. To je pre nich normálne, sú už raz takí.
10. septembra roku 2001 som na fóre časopisu Expert varoval, že
čoskoro Američania usporiadajú sami proti sebe veľké teroristické útoky
a hodia to na Usámu bin Ládina. Na internete doteraz visia odkazy na
túto správu, hoci približne pred dvomi rokmi Expert reorganizoval svoju
stránku a samotná správa sa už nedá nájsť.
A na druhý deň skutočne odpálili dvojičky. Ako ste to dokázali predvídať?
Nemali už čas. Ekonomické ukazovatele USA za august boli veľmi zlé.
Museli by to vysvetľovať. Možno sa pamätáte, po teroristickom útoku
zavreli burzu na niekoľko dní. Odpútali pozornosť. A to
najdôležitejšie, so zámienkou týchto útokov sa definitívne zriekli
liberálnych metód riadenia ekonomiky a zahájili prechod k priamemu
riadeniu ekonomiky zo strany štátu a Federálneho rezervného systému.
Teda nie nadarmo sa cieľom stalo práve Svetové obchodné centrum?
To bol, pravdaže, symbol.
Ale nie je to príliš jednoduché, Michail Leonidovič? August bol
fiasko, tak v septembri usporiadali teroristický útok? Provokácia
celosvetového merítka si predsa vyžaduje dlhodobú prípravu.
Príprava aj prebiehala dlho predtým. Ku kríze sa schyľovalo predsa
postupne. „Čierny august“ len urýchlil termín realizácie. Krízové javy
sa začali objavovať už počas 90-tých rokov. V podstate, dôkladne
preskúmanie ekonomických procesov, do podrobného popisovania ktorých sa
nebudeme púšťať, pretože to čitateľov nebude zaujímať, ukazuje:
„nezvratný bod“, bol najpravdepodobnejšie, prejdený na hranici prvého a
druhého Clintonovho obdobia.
Nezvaľujme všetko na chudáka Busha
Ale hovoria, že za všetko môže Bush mladší. Pravdaže, nie za
výbuch, ale za to, že priviedol nesmierne bohatú krajinu na mizinu.
Julia Latynina, naša vychytená ekonomická analytička dokonca nazvala
odchádzajúceho prezidenta USA Leonid Iľjič Bush.
Hlúposti. Pravdaže, Bushovi je treba nadávať, spravil toho veľa
zlého. Napríklad, za osem rokov stále nepochopil, čo sa deje. Kríza
však mohla udrieť už počas 80-tých rokov. Zázrakom sa udržali v roku
1987. Potom sa vyšvihli hore vďaka rozpadu ZSSR a obsadení trhov, ktoré
sme kontrolovali. Pritrafilo sa im veľké šťastie. Ale na konci 90-tých
rokov zase začali krušné časy. Ešte pred Bushovym príchodom.
Ak by USA na začiatku 90-tých rokov použili zdroje, získané na
územiach bývalých socialistických krajín, na splatenie svojich dlhov,
ktoré si narobili počas 80-tých rokov, dalo by sa natiahnuť šťastie tak
na 30 rokov. Ale namiesto toho si narobili nové dlhy! A tak urýchlili
proces. Z tohto pohľadu, ešte raz opakujem, reálnym vinníkom súčasnej
krízy, posledným človekom, ktorý sa jej ešte mohol vyhnúť, presnejšie
oddialiť ju, bol Clinton.
Bush prišiel už do situácie hotovej krízy.
Pokúšal sa niečo spraviť. Menil zostávajúce monetárne metódy na priame
riadenie, sprísňoval regulovanie atď. Ale už bolo príliš neskoro. Vlak
sa rútil plnou rýchlosťou. Takže za všetko môže Clinton a jeho
kleptomanská administrácia - Rubin, Summers a ďalší.
Kríza začala v Amerike. Za oceánom. Prečo sa však zachvel celý svet?
Dolár – to nie je len svetová rezervná a obchodná (v súčasnosti
približne 70% medzinárodných transakcií prebieha v dolároch) valuta,
ale po roku 1971 aj jediná miera hodnoty.
Musíte brať do úvahy ešte jednu dôležitú vec. Súčasný model
hospodárenia, postavený na dolári ako hlavnej svetovej valute,
priviedol k tomu, že Amerika zohráva unikátnu rolu v svetovej
ekonomike. Vyrába približne 20 percent svetového HDP. (Celkový HDP
tvorí približne 60 triliónov dolárov. Reálny podiel USA je 12
triliónov, teda jeho pätina. Hoci samotné USA píšu, že je to 14
triliónov, ale tomuto číslu netreba veriť.) A pritom Amerika konzumuje
približne 40 percent svetového HDP. Takmer dvakrát viac. Podľa parity
kúpnej sily, samozrejme. Pretože kupujú lacno a predávajú za svoje
ceny, draho. V dôsledku toho ako vysávačom vysávajú zdroje z celého
sveta.
Za všetko sa bude zodpovedať černoch Obama!
Rozklad tohto systému povedie k tomu, že životná úroveň v USA
klesne. Minimálne dva razy. V dejinách ešte nikdy neboli také prípady,
aby takýto rozsiahly pád životnej úrovne neviedol k rozkladu
sociálno-politického systému štátu. Je jasné, že terajšia politická
elita USA robí všetko pre to, aby nestratila moc. Čo teraz aj vidíme.
Poviem úprimne, ja osobne to nevidím. Prebieha normálna predvolebná kampaň.
A vám sa nezdá podozrivé, že sa objavila z hľadiska celých
predchádzajúcich dejín USA taká zvláštna postava ako Obama? Čudné ani
nie je to, že je černoch. Černoch ako černoch, no a čo...
Chcete povedať, Afroameričan, Michail Leonidovič?
Nie, prepáčte! Afro, to je čisto po americky, politicky korektne.
Ale po rusky – černoch. V ruštine slovo „černoch“ nie je emocionálne
zafarbené a nie je to nadávka. Už som to veľa razy vysvetľoval. Aj vo
Washingtone na uliciach. Lebo som hovoril po rusky. A teraz dávam
interview pre ruské noviny.
Zvláštnosť Obamu je v tom, že vôbec nie je zakorenený v americkom
establishmente. Má zvláštnu matku, zvláštneho otca... V istom zmysle je
to vyrobená postava. Niekto ho vytiahol a hýbe ním.
Kto?
To keby som vedel! Hoci by bolo veľmi zaujímavé vedieť to. Aj Obamov
súper McCain je špecifická postava, hoci predstavuje najvyšší americký
establishment v štvrtej generácii. Po prvé, McCain je dosť starý. Po
druhé, je psychicky silne nalomený. Na zajatie vo Vietname sa nedá len
tak ľahko zabudnúť. Krutá nenávisť v ňom nemohla nezostať. A v politike
krutá nenávisť a celkovo emócie sú veľkou prekážkou. Politik musí byť
chladný a cynický.
Kam tým mierite?
Americká elita si veľmi dobre uvedomuje, že nasledujúca
administratíva, podľa všetkého, nevydrží do konca obdobia. Bude totiž
musieť pristúpiť k veľmi tvrdým a nepopulárnym opatreniam v ekonomike.
Posadiť do Bieleho domu rozumného prezidenta zo svojho okruhu je
nezmyselné. Potrebná je postava, ktorej nie je ľúto, na ktorú sa bude
dať neskôr všetko zvaliť.
A čo potom demokratické voľby?
Demokracia je mechanizmus predaja akéhokoľvek veľkého riešenia
národu. Elita bude musieť v podmienkach krízy predávať krajne
nepopulárne riešenia. Jediný spôsob je vytiahnuť charizmatika. V
Amerike, aby ste vedeli, nevolí národ. Charizmatický Obama urobí nejaké
hrozné veci, ktoré elita potrebuje. A hneď potom ho nahnevané davy ľudí
zmetú. A politici naňho všetko zvalia. Skrátka, je to politický
kamikadze.
Alebo obetný baránok.
Aj tak sa to dá povedať.
Uvedomuje si Obama svoju úlohu?
To je jeho osobný problém. V najbližšej budúcnosti máme dosť čo robiť so svojimi vlastnými problémami.
Šíria sa však prognózy politológov o „októbrovom prekvapení“
toho istého bin Ládina v završujúcej fáze predvolebných pretekov,
ktoré, vraj, zmení rozloženie síl a pomôže republikánom zostať pri
moci. Toto zapadá do vašej koncepcie provokácií.
Ak by bol rozdiel medzi Obamom a McCainom malý, republikáni by tesne pred voľbami mohli pristúpiť k rozhodným krokom typu...
... vojny v Iráne?
Nie, Irán sa definitívne ruší. Ale, dajme tomu, výbuch atómovej
elektrárne a`la Černobyľ. Už je ale jasné, že zvíťazí Obama a výbuchy
nič nezmenia.
Teraz je teda jasná kuriózna situácia s McCainovým štábom, ktorý
žiadal peniaze na voľby od ruského veľvyslanectva. McCain bol vedome
nastrčený. Teraz ho jednoducho odstavujú. Zdá sa, že republikáni
zatvárajú krám, opúšťajú hru. Napokon bývalý generálny tajomník
Bushovho kabinetu veľmi autoritatívny Colin Powell, nie náhodou bodol
republikánom nôž do chrbta, keď prednedávnom vyhlásil, že bude voliť
Obamu. A nazval ho dôležitou prechodnou postavou.
Ja už dávno tvrdím, že je to prechodná postava. Aspoň jedno je dobré – do volieb nebudú žiadne provokácie.
A čo bude potom, Michail Leonidovič? Ako sa bude rozvíjať svetová kríza?
Opakujem, ostré štádium svetovej krízy sa už začalo. Ak Spojené
štáty zastavia emisiu, úplne prestanú tlačiť doláre, všetko krachne v
priebehu 2-3 mesiacov. Dostaneme variant z roku 1929. Ak budú tlačiť
peniaze, ale iba minimálne, potom pád potrvá 2,5 až 3 roky. Ak urobia
hyperinfláciu, zapnú naplno tlačiareň na peniaze – potom sa všetko
skončí za rok až rok a pol.
Aký variant si, podľa vás, vyberú Spojené štáty? Alebo si už vybrali?
Tretí – hyperinfláciu. Ale po voľbách 4. novembra (presnejšie po výmene prezidenta) sú možné zmeny v politike.
Mimochodom, nech by si už zvolili ktorýkoľvek variant, americká
ekonomika klesne minimálne o tretinu. Svetová ekonomika klesne o
dvadsať percent. Našu planétu po tomto čaká 10-12 rokov ťažkej krízy.
Myslím, že v USA a v Európe bude veľa ľudí žiť z ruky do úst a auto sa
bude považovať za prepych.
Dosť pochmúrny obraz...
Prízrak sa vrátil do Ruska. Prízrak socializmu.
Netajím, že v Rusku by tento obraz mohol vyzerať trochu
optimistickejšie. Máme lacné suroviny, vlastnú ropu, plyn, atď. Ale,
žiaľbohu, idiotská politika našich finančných úradov, ktorá neumožňuje
domácim podnikom získavať lacné úvery, viedla k tomu, že výroba u nás
sa v mnohých oblastiach zastavila. V roku 1998 sme veľmi rýchlo
dokázali vyviaznuť z defaultu. Prečo? Lebo sme spustili do činnosti
podniky zakonzervované z čias ZSSR. Navyše veľmi rýchlo sa zlepšila
zahranično-ekonomická konjunktúra.
Ceny za ropu vyleteli nahor. Teraz však zahranično-ekonomická
konjunktúra nebude, lebo je kríza. A nie sú ani vlastné podniky. Nedajú
sa budovať. Dopyt bude nízky. A nás sa pokúsia zavaliť lacným importným
tovarom. Budeme musieť uzavrieť hranice a zhoršiť štruktúru spotreby.
Alebo odniekiaľ dolovať peniaze. Import stojí peniaze a občania ich
nebudú mať. Iba v Moskve bude nezamestnanosť dosahovať 2,5-3 milióny
ľudí. Časť z nich sú málo platení robotníci, najmä gastarbeiteri. Zvýši
to kriminalitu, vyvolá kopu iných nepríjemností. Predstavte si milión,
alebo aspoň pol milióna Tadžikov, Uzbekov bez stálej strechy nad
hlavou, ktorí prišli o stály zdroj príjmu. Budú behať po meste a brať,
čo sa dá. Budú potrebné konkrétne, veľmi prísne opatrenia.
Aspoň pokiaľ ide o odsun. My však vieme, že naše úrady nie sú
schopné sa tým zaoberať. Z tých nejbezcitnejších jednotlivcov sa
sformujú gangy. Budú cielene kradnúť a za úplatky akejkoľvek polícii sa
vykúpia. A k tomu si pripočítajte približne dva milióny nezamestnaných
takzvaného „office planktónu“. To už je úplne ťažký prípad. Mladí
ľudia, ktorí si zvykli dostávať tisíce dolárov iba za to, že existujú.
A teraz ich povyháňajú. Všetci majú dlhy na hypotéke, lízingy na autá a
iné veci. Ako oni vrátia dlhy? Bankám vzniknú problémy. Budú odoberať
byty výmenou za dlhy? Veď roznesú celú Moskvu! A prepúšťať sa už začalo.
Prestaňte už tak strašiť, Michail Leonidovič! Vedenie krajiny už
prijíma vážne opatrenia na minimalizáciu dôsledkov svetovej krízy.
Vydeľuje miliardy. V televízii o tom počúvame každý deň.
Ak všetky peniaze prídu, kam majú, do jari vydržíme. Ak však všetko
rozkradnú, ako je, žiaľ, u nás zvykom, potom sa problémy začnú už v
zime. A vážne. Pokiaľ ide o moc... Podľa všetkého, za posledné týždne
nastala radikálna zmena v psychológii lídrov krajiny. Veľa rokov žili v
ilúzii, že peniaze vystačia pre všetkých. Veď čo stoja len ropné
doláre! Zrazu sa však ukázalo, že peniaze nielenže nestačia, ale že je
ich neuveriteľne málo! Dokonca sa ani nevie, ako zapchať diery, ktoré
už vznikli. Všetci kráčajú k moci s natiahnutou rukou. Všimnite si
oficiálne oznámenia. Veľké obchodné siete žiadajú 50 miliárd, inak
neprežijú. Ropný priemysel chce tiež 50 miliárd. Banky – 50 miliárd do
nového roka. A ešte tam treba. Poľnohospodárstvo žiada už 100 miliárd,
inak vraj ani nezasejú. Pravda, automobilový priemysel chce len
zanedbateľnú čiastku – miliardu. Ale chce. Ľudia vraj nekupujú naše
autá, pre nedostatok peňazí. Máme preplnené sklady, výrobu zastaviť
nemôžeme, ľudia to nepochopia... A oligarchovia sú v panike. Pritom to
najstrašnejšie je, že ich účty na Západe tiež začínajú miznúť.
Oligarchovia už pochopili, že zachrániť ich môže iba štát. A tiež
žobronia o miliardy.
Nedávno mi hovorili, ako skupina oligarchov prišla za vládou
žiadať peniaze ako zálohu za ich podniky. Tie isté podniky, ktoré v
deväťdesiatych rokoch zobrali štátu za almužnu na dražbe.
S oligarchami je všetko jasné. Nie som presvedčený, že väčšina z nich o tri-štyri roky zostane.
Zavrú ich?
Skrachujú.
Pravda, niektorí naši analytici vidia v pomoci štátu blížiace sa
znárodňovanie týchto podnikov a bánk. Prízrak socializmu sa zjavuje.
Keď sa zjavuje, treba sa pomodliť! Socializmus v prvom rade nie je
znárodňovanie, ale socialistická metóda riadenia národného
hospodárstva. U nás sa pokúšajú znárodňovať kapitalistickými metódami
riadenia. Okrem totálneho zlodejstva, z toho nič nevyjde.
Keďže, ako vidím, ste zástancom teórií sprisahaní, skúste
okomentovať narážky televíznej hviezdy Vladimíra Solovjova o tom, že
terajšia kríza je špeciálne zorganizovaná pre to, aby bola uštedrená
lekcia Rusku, ktoré sa dvihlo z kolien. Preto sa aj znížili ceny na
ropu ako v roku 1989.
Som zásadným protivníkom teórií sprisahaní. Akurát sa trochu
orientujem, ako to u nás chodí. A pokiaľ ide o Solovjova, to sú
jednoducho hlúposti. Už len preto, že o príčinách súčasnej krízy sa už
hovorilo pred niekoľkými rokmi. Akurát vláda tieto úvahy ignorovala.
ISLAND – VEĽKÁ PYRAMÍDA „MMM“
Vysvetlite kauzu s Islandom. Veď ešte nedávno bol považovaný za
jednu z najbohatších krajín sveta, krajinu, kde sa dá príjemne žiť. A
odrazu pred svetom vystupuje s natiahnutou rukou. Vraj, zle to
vypálilo. Usilovná krajina horúcich gejzírov sa stala prvou obeťou
globálnej krízy. Našiel som však jednu zaujímavú informáciu. Ukazuje
sa, že nemecký Schillerov inštitút pre vedu a kultúru, ktorý pozorne
sledoval šírenie krízy vo svete, ešte v lete zafixoval jeden veľmi
dôležitý, presnejšie, veľmi znepokojujúci ukazovateľ – „práčka
špinavých peňazí Island zavrela svoj obchod“.
Keďže sa rozkladá svetový finančný systém, postupne prestávajú
fungovať jej základné mechanizmy. Najskôr – systém investičných bánk
USA. Ratingový systém (teda hodnotenia) finančných rizík nefunguje. Na
hranici rozkladu je systém poisťovníctva. Prišiel rad na daňové raje,
teda systém „prania kapitálov“. Island nie je krajina s obyčajnou
ekonomikou, ale banka s názvom krajiny. Objem bankových aktív tu
desaťkrát prevyšoval HDP. Pardon, nešlo o obyčajnú banku. Pamätáte sa
ako v deväťdesiatych rokoch niektoré naše banky sľubovali 20-30 percent
ročných úrokov. Kde sú teraz? Na Islande bola najvyššia úroková sadzba
– 15 percent. Čistá pyramída. Všetci tam odnášali svoje peniaze. Skôr
či neskôr finančné pyramídy začínajú padať. Vedzte, že Island bol
pyramída "MMM".
Island je prvou lastovičkou v systéme daňových rajov vo svete,
ktoré tak milujú noví ruskí zbohatlíci. Alebo sa obmedzuje len na ňom?
Myslím, že problémy začnú mať všetky daňové raje.
Prečo sa potom Rusko chystá pomáhať skrachovanej islandskej
pyramíde úverom vo výške 4 miliárd dolárov? Má ich samé toľko, že
nevie, čo s nimi? Alebo ide o prestíž, typu pozrite, ako pevne stojíme
na nohách? Chce vytrieť zrak Západu? Alebo dúfa, že Island nám odovzdá
bývalú vojenskú základňu NATO a bude hlasovať proti vstupu Gruzínska a
Ukrajiny do NATO?
Môžem odpovedať nie pre noviny?
Iba pre ne, Michail Leonidovič.
Potom to poviem takto. Existuje podozrenie, že nepomáhame iba tak.
Niekto z našich veľkých ľudí sa rozhodol, že tam zarobí peniaze a
nezobral do úvahy, že sa začala kríza. Teraz ho treba vytiahnuť z kaše.
Aby sa neprišlo o veľký blokujúci balík veľkej štátnej ruskej
spoločnosti. Na mená sa nepýtajte, záver si urobte sami. A ak by ani
táto verzia nezodpovedala skutočnosti, sám fakt, že existuje a šíri sa,
hovorí sám za seba.
Čína je ako Čapajev. Nevie jazyky.
Soros nedávno vyhlásil, že víťazom v svetovej finančnej kríze bude Čína.
Netvrdil by som to. Poviem aj prečo. Západ, podobne ako ZSSR v
minulosti je nositeľom globálneho projektu. Existuje koncepcia riadenia
svetovej ekonomiky.
Stručne povedané, svetového panstva?
Áno. Čína takúto koncepciu nemá. Je to čisto národný projekt. Z
tohto dôvodu sa Číňania v skutočnosti vyhýbajú pokusom vziať
zodpovednosť za situáciu vo svete do svojich rúk. Práve preto, že
nemajú model riadenia sveta. Filozofický model. Môžu riadiť Čínu,
zvyšovať jeho silu, sféry vplyvu. A to je všetko. To je rozdiel v
psychológii Číňanov v porovnaní s Rusmi a predstaviteľmi Západu. Je to
zásadná vec. Pamätáte sa, ako sa raz Peťka pýtal Čapajeva, či môže
veliť celému svetu? Čapajev mu odpovedal: „Nie, Peťka, lebo neviem
jazyky.“ Presne tak aj Čína, obrazne povedané, nepozná jazyky. Môže
veliť celému pluku, divízii, armáde... Ale nič viac.
Na záver mi dovoľte jednu osobnú otázku, Aké opatrenia robíte vy
sami, povedané oficiálnym jazykom, aby ste minimalizovali dôsledky
krízy, ktorú ste predpovedali?
Nemám takéto problémy. Môj plat iba rastie, keďže som uznávaným
odborníkom na krízu. A veľký kapitál, ktorý by bolo treba zachraňovať
nemám a nikdy som ani nemal. Čitateľom Komsomolky však môžem dať jednu
všeobecnú radu: uvedomte si, že zlé časy prišli nadlho. A žite ďalej,
vychádzajúc z tohto vedomia.
P.S. Uvedomujem si, že mnohé myšlienky Michaila Chazina budú znieť
ako čistá fantázia, konšpirológia či blud. Tak veľmi sa žiada -
neuveriť mu. Najmä pokiaľ ide o zlé časy, ktoré sú vážne a nadlho.
Priznám sa, že aj mne. Ale... jeho knihu o finančnom krachu Ameriky som
konkrétne držal v ruke pred piatimi rokmi. Teraz sa táto fantázia stáva
realitou. O americkej provokácii 11. septembra 2001 boli na Západe
napísané knihy, nakrútené filmy. Pravda, až po výbuchu. Vysvetlenia sú
primitívne. Bola nutná teroristická akcia, aby mohlo dôjsť k obsadeniu
Iraku.
Počas nášho dvojhodinového rozhovoru som si však všimol to hlavné.
Napriek pochmúrnym víziám o dlhých ťažkých časoch, sám Chazin je
optimista. Veľa sa usmieva a žartuje. Buďme teda aj my optimisti!
Pomáha to prežiť v akýchkoľvek časoch. A byť upozornený, znamená byť
ozbrojený.
Tí, ktorí by sa chceli viac dozvedieť o názoroch a prognózach Michaila Chazina o situácii – vitajte na jeho stránke http://worldcrisis.ru/
Zdroj: http://www.zvedavec.org
|
Re: Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii (Skóre: 1) Vložil: eleonora v Úterý, 24. únor 2009 @ 08:10:32 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Takže to, čo vidíme teraz, je ešte len slabý odvar toho čo príde?
Pravdaže, je to len úplný začiatok. Pravdaže, hovoriť o tom nahlas
nemôžu. Budú sa teraz tváriť, že všetko je ok. A bude to ešte lepšie.
Začnú hľadať príčiny, prečo sa to udialo. Hľadať vinníka. Preto
existujú obavy veľkých teroristických aktov. Podobných tomu, čo
zorganizovali v roku 2001.
Viník je předem znám. Stejně jako v Evropě i v Rusku od ukřižování Krista. Pogromy a deportace decimace, či jen pouhé okradení a vystěhování. Toho si nejvíce užil jen jediný národ a k tomu se obrací ukazatel i dnes. Je úplně jedno, zdali přes Obamu, ekonomickou krizi, či kohokoli jiného. Cílem je, stejně jako kdysi, návrat židů do Izraele. Židé by měli a postupně budou opouštět USA. Budou kupovat pozemky a domy v Izraeli. Budou na to mít, protože jde o nejmasivnější exodus a nejbohatší země světa to umožňuje. Budou i jiní, co budou zmateni a budou se stěhovat do jiných zemí. Křesťané by na to měli být (minimálně psychicky připraveni). Hlavním úkolem křesťanů bude praktická pomoc a nasměrování exulantů.
Ela
|
|
|
Re: Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii (Skóre: 1) Vložil: amisrtep v Úterý, 24. únor 2009 @ 10:10:49 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Ani toto jsem já nestvořil - Amisrtep - Petr Šíma - slovensky rozumím (snad dobře), psát nevím.
Co se to tu děje? Někdo si mně velice oblíbil. Vždyť víte, že já nerad píšu poučky, dogmata, narýsované následnické styly. Možná úvahy, ale toto nee.! NEE!
Ještě něco takového, a jdu vodsud.
Amisrtep |
|
|
Re: Michail Chazin: USA budú čoskoro čeliť novej Veľkej depresii (Skóre: 1) Vložil: pirmin v Úterý, 24. únor 2009 @ 11:36:10 CET (O uživateli | Poslat zprávu) | Pan Chazin je evidentně blázen. Ale je to bláznovství, co se snadno sdílí s jinými podobnými blázny. Což to pozná každý, kdo mezi ně nepatří. Ale přesto bych některé jeho odpovědi nechtěl podceňovat, a sice ty, které souvisí s jeho odborností. Šílení z odborné erudice neubírá, stejně jako odborná erudice před omyly nechrání. Samotný průběh světové recese může být úplně jiný, než je zde naznačeno, a sice proto, že nikdy není předurčena jen jedna budoucnost. Konkrétní slabé místo je v té části, kde říká, že není poptávka a není se kam rozšiřovat. Myslím, že opak je pravdou: "Široký" s tím rozšiřováním sotva začal! Toto může být jen epizodická potíž, jakkoli zlá, přece přechodná. Marně říká pan Sedláček, že lidstvo musí zhubnout, protože je přežraný hojností. Skutečnost je taková, že 99 lidí ze sta si na tu hojnost ještě nesáhlo, ale nedávno se o té hojnosti dozvěděli. Jakmile se jednou dozvěděli, nedají pokoj, dokud si ji taky neužijí. Ale to chce mít trochu té selské ekonomické představivosti. |
|
|
|
|