poslal Nepřihlášený Hlavnou
a jedinou príčinou lavínovitej krízy svetovej ekonomiky je nadvýroba hlavnej
svetovej valuty – dolára USA.
Od roku
1971, keď bolo zrušené viazanie dolára na množstvo zlata, zabezpečované zlatými
zásobami USA, doláre sa začali tlačiť v neobmedzenom množstve. Kúpyschopnosť
dolára bola krytá nielen HDP USA (ako sa to deje v každej normálnej
krajine), ale aj HDP krajín celého sveta.
To by
ešte stále nič neznamenalo, ale tie štáty, ktoré začali zabezpečovať silu
dolára, nikdy nemali a nemajú kontrolu nad objemom emisie dolárov. Túto
kontrolu reálne nemá ani vláda USA. Takýmto právom disponuje iba Federálny
rezervný systém USA (FRS).
Federálny
rezervný systém USA (inak povedané Centrálna banka USA) je súkromná
organizácia, patriaca dvadsiatim súkromným bankám USA. To je ich hlavný biznis
– tlačiť svetové peniaze. Aby to dosiahli, súčastní majitelia FRS investovali
značné množstvo času – desaťročia, presnejšie storočia – aj úsilí: prispela k
tomu 1. a 2. svetová vojna, Bretton-woodske dohody z roku 1944 atď. a,
pravdaže, samotné vytvorenie FRS v roku 1907.
Takto
skupina súkromných osôb definitívne získala právo púšťať do obehu doláre,
rozhodovať o objeme, termínoch ich emisie atď. Od roku 1971 do roku 2008 objem
masy dolárov vo svete vzrástol o niekoľko desiatok krát, prekročiac
mnohonásobne reálny objem masy tovarov vo svete.
Takýto
stav vecí bol mimoriadne výhodný predovšetkým pre majiteľov FRS ako súkromnej
organizácie a na druhom mieste pre samotné USA ako štát. O výhodách majiteľov
FRS si porozprávame o niečo neskôr. Medzi výhody USA patrí možnosť od roku
1944, a obzvlášť od roku 1971, t.j. v priebehu posledných 37 rokov žiť nad
svoje možnosti, teda do značnej miery na úkor ostatného sveta.
HDP USA
tvorí 20% svetového HDP. Pravda, táto suma nie je úplne správna, keďže do
objemu svojho HDP Spojené štáty zahŕňajú rad ukazovateľov, napríklad hodnotu
niektorých druhov služieb, ktoré iné krajiny do svojho HDP nezapočítavajú. Ak
to prepočítame podľa spoločných pravidiel, z 20% sa tento ukazovateľ zníži
približne na 15%. No dobre, nech je to teda 20%. Pritom však USA konzumujú 40%
produktov, ktoré sa každoročne vyrobia na celom svete. Otázka pre tých, čo
vedia rozmýšľať, znie: ak niekto vyrába 20% (alebo 15%?), а konzumuje 40%,
niekto za to musí predsa platiť, nie?
Samozrejme,
že platí, a tento niekto je celý ostatný svet, ktorý dáva Amerike svoje tovary
výmenou za nekryté papieriky. Pritom dochádza k obrovskému prerozdeľovaniu
svetových bohatstiev v prospech USA.
Mimochodom,
čím dlhšie človek pozerá na to, čo sa deje vo svete, tým viac dospieva k
názoru, že nič nie je nové pod slnkom. Všetko buď tu už bolo v dejinách, alebo
bolo opísané v rozprávkach. Napríklad, výmena reálnych aktív za papieriky je
analogická tomu, ako za korálky a podobné haraburdy o celkovej hodnote 24
dolárov bol od Indiánov kúpený Manhattan. A schopnosť žiť na účet druhých a byť
pritom najsilnejším, bola opísaná v rozprávke o Filipkovi, ktorý vysával
šťavy z iných rastlín, ktoré boli slabšie ako on.
Mojou
úlohou nie je odsúdenie FRS, Spojených štátov amerických ako štátu alebo
kohokoľvek ešte. Netreba nikoho odsudzovať, treba len uvidieť svet práve taký,
aký je v skutočnosti. Pravdivý obraz sveta umožní pochopiť, čo sa v skutočnosti
deje, čo sa bude diať a čo sa dá spraviť, aby sa vás kríza buď vôbec nedotkla,
alebo sa dotkla podľa možnosti čo najmenej.
Vzniká
otázka: načo FRS potreboval vyrábať viac dolárov, než je potrebné pre normálne
fungovanie svetovej ekonomiky?
Naozaj,
ak by všetky krajiny, ktoré dobrovoľne „začlenili“ svoje ekonomiky do
mechanizmu podpory a zabezpečenia kúpyschopnosti dolára, mali právo realizovať
kontrolu nad emisiou dolára, nič zlé by sa so svetovou ekonomikou nestalo.
Reálna masa dolárov by zodpovedala reálnemu objemu aktív, ktoré by mali byť
kryté dolármi.
V tom
je však práve pes zakopaný. Ak si súkromná osoba a máš právo tlačiť dolár,
krytý ekonomikou celého sveta, potom, ak pravdaže nie si svätý, a bankári FRS
svätí nie sú, jednoducho musíš začať s nadvýrobou dolára, pretože ti to
poskytuje fantastické možnosti. Federálny rezervný systém sa vytvoril práve za
týmto účelom, práve preto sa robilo všetko čo sa dalo, aby sa dolár stal
svetovou valutou. Tvoja nadvýroba dolára, to je tvoj a iba tvoj tovar. Pričom
najlepší tovar na svete. Svojou ziskovosťou prekoná akékoľvek iné druhy
zarábania peňazí. Drogy, prostitúcia, obchod so zbraňami – to sú všetko len
smiešne zábavky v porovnaní s možnosťou tlačiť doláre.
Takúto
možnosť FRS dostal, presnejšie zarobil si ju právom.
Na toto
právo bolo minuté obrovské množstvo intelektu (tých najúžasnejších mozgov),
obrovské množstvo úsilí, peňazí a roky namáhavej práce, za týmto účelom bolo
zorganizovaných niekoľko kríz a zopár svetových vojen.
Poďme
ďalej.
Nadvýroba
dolára je potrebná nato, aby sa obohatili (a načo iné?). Za tieto prakticky
virtuálne peniaze sa dá skupovať celkom nevirtuálny, veľmi reálny likvidný
majetok (spoločnosti, továrne, zlato, ďalšie aktíva).
Časť
peňazí je potrebné minúť na podporenie sily USA. Majitelia FRS – to je mozog.
Ale mozog, dokonca aj keď má peniaze, je prakticky bezbranný proti hrubej sile.
Preto mozog potrebuje veľmi silné telo - nielen silné, ale najsilnejšie na
svete. Takéto telo sú USA. Z tohto dôvodu neľutovali peniaze na to, aby telo
malo najsilnejšiu armádu na svete a najsýtejší ľud na svete.
Preto
vždy za extra objemy konzumovaných tovarov, nezarobené ekonomikou USA, platilo
obyvateľstvo USA.
Je
treba povedať, že značné prostriedky sa vynakladali na zabezpečenie
„dostupných“ úverov – spotrebiteľských, okrem iného ja na bývanie. t.j. človek
ešte nič nezarobil, ale už dostal dom, auto, atď. Pravda, výmenou za záväzok
pracovať 30 rokov, aby mohol dlh splatiť. Financovať toto všetko (dávať
obrovské množstvo úverov) sa dalo iba s pomocou nekrytej emisie dolára.
Pritom tí, ktorí boli „v obraze“ (majitelia FRS) výborne vedeli, že vracať
tieto peniaze spotrebiteľ v plnej výške nebude musieť, keďže nastane obdobie
„kontrolovaného pádu“ a všetko sa zmení, okrem iného padne aj dolár.
To však
bude neskôr - zatiaľ: počas 1970-tých, 80-tých, 90-tých rokov všetko ide dobre,
do kontrolovaného pádu ešte zostáva čas..
Inak,
často počujem, ako sa mnohí škodoradostne tešia: – Hurá! Dolár padne, ekonomika
USA sa zrúti a to bude krach USA! Je treba pochopiť jedno – mozog v podstate
svojej zvysoka kašle na telo.
Mozog
si pre seba vytvoril telo, ale nie je s ním kardinálne spojený, môže si pre
seba vytvoriť ešte niekoľko tiel. Mozog nikdy neprehrá, ak jedno z tiel bude
nutné usmrtiť, alebo výrazne oslabiť. Áno, mozog len čiastočne sídli v USA,
ďalšie jeho časti sa nachádzajú v Británii, Francúzsku, Taliansku, atď.
Mimochodom,
teraz mozog namiesto jedného tela vytvorí ďalšie – mnohopólový svet. Jedným z
nových tiel bude Rusko. Je možné, že toto nové telo bude existovať v podobe
zväzového štátu pozostávajúceho z Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a možno
Kazachstanu.
To, že
bude uskutočnené zosilnenie a zväčšenie Ruska je takmer isté, keďže na každý
nový pól sveta (telo) mozog má určité objektívne požiadavky – čo do počtu obyvateľstva,
veľkosti územia, sily ekonomiky, vojenskej sily. Na blížiacom sa posilnení
Ruska nie je žiaľ žiadna zásluha samotného Ruska, ale to je iná téma.
Vráťme
sa k FRS.
Aby
nekrytá časť emisie dolárov netlačila na trh s tovarmi a neviedla k
znehodnocovaniu dolára, čo by sa nevyhnutne dialo, až by dolárov bolo v obrate
oveľa viac, než tovarových aktív vo svete, geniálne mozgy majiteľov FRS
vymysleli úžasné efektívne spôsoby viazania, zamrazovania značnej časti
dolárovej masy v podobe virtuálneho tovaru.
Predovšetkým
nato bol využitý fondový trh. Z obyčajného, normálneho, bol premenený na do
značnej miery virtuálny. Skutočne, akcie podnikov stoja peniaze. Ale hlavná a
takmer jediná investičná hodnota akcií na normálnom trhu sa určuje ziskovosťou
podniku, t.j. možnosťou dostať zisk v podobe časti zisku podniku, ktorý sa
rozdeľuje medzi akcionármi. Hodnota akcie je tým vyššia, čím vyšší je
každoročný zisk z vloženého kapitálu. Tak to vyzerá na normálnom fondovom trhu.
Na
virtuálnom fondovom trhu bude iná situácia. Vysvetlia vám, že zisk má treťoradý
význam. Tie 2, 3, 4 alebo 5% zisku, ktoré zarába korporácia a rozdeľuje medzi
akcionármi 10, 20 alebo 50% z nich nemajú zvláštny význam.
Hlavný
je rast kapitalizácie a teda rast hodnoty akcií. Dôležité je, aby rástla
hodnota Vášho balíka akcií. V tom je hlavný zisk investora. V skutočnosti, v
tom je práve hlavná pasca na chumajov. A netreba smútiť, že medzi chumajmi sa
ocitli veľmi múdri a silní ľudia. V skutočnosti nás klamú natoľko, nakoľko sami
chceme byť klamaní. Bohužiaľ, toto pravidlo je univerzálne, funguje bez
výnimiek a vzťahuje sa okrem iného aj na tých najmúdrejších ľudí.
Na
virtuálnom fondovom trhu sa deje nasledovné:
Povedzme,
že podnikateľ zarobil jeden alebo niekoľko miliónov dolárov. Začína rozmýšľať, kam
vložiť peniaze: napríklad postaviť novú továreň. Nato je potrebné vymyslieť
kvalitnú produkciu, na ktorú bude dopyt, nájsť pozemok na jej výstavbu,
postaviť samotnú továreň, zamestnať personál, vyškoliť ho, nakúpiť suroviny,
vyrobiť produkciu, spropagovať ju, predať, atď.
Sú to
značné množstvá vlastnej práce, času, nervov a v dôsledku toho človek dostáva
len niekoľko percent zisku z vložených peňazí. Pritom prácu a energiu je
potrebné vkladať neprestajne, každý deň, každý mesiac a každý rok. Ale vtom sa
objaví alternatíva – „sladký“ fondový trh. Nič netreba robiť. Je treba iba
zaplatiť peniaze, a kúpené balíky akcií budú každý rok stúpať na hodnote,
presnejšie, každý rok ti „nakreslia“ 10-15% k pôvodnej cene. Žiadna zvláštne
bolehlavy, žiadne zvláštne míňanie síl, energie a dôvtipu.
Všetko
je jednoduché a jasné, ako bezplatný syr v istom známom technickom zariadení.
No ako sa pritom nenechať oklamať a nezačať veriť všelijakým ekonomickým
„guru“, vysvetľujúcim, že hlavná nie je ziskovosť podniku, ale rast kurzovej
hodnoty jeho akcií!
Naozaj,
pre tých, kto premenil fondový trh na virtuálny, to je v skutočnosti to hlavné,
keďže fondový trh, založený na hodnotení akcií vychádzajúc zo skutočnej
ziskovosti podniku, by mohol „zužitkovať“, „zviazať“ dolár v objemoch
desaťnásobne nižších, než trh, založený na raste kurzovej hodnoty akcií. Pre
organizátorov virtuálneho fondového trhu je to naozaj dôležité, keďže tu ide o
desiatky triliónov dolárov.
Mimochodom,
optiony, futuresy a podobná fondová hatlanina – to všetko je z toho istého
divadla s názvom „virtuálny fondový trh“.
Preto
dokonca aj pre veľmi inteligentných podnikateľov bolo výhodné uľahčiť si život
- klamať sa a veriť vo fondový trh. V skutočnosti sa na takomto trhu peniaze,
reálne zarobené neľahkou prácou, menili na virtuálne.
Pre
tých, ktorí vymysleli túto fintu s fondovým trhom, okrem úlohy „zmrazovania“
dolárov, takýto trh zároveň riešil aj ďalšie fantasticky výhodné úlohy, dával
možnosti obrovských zárobkov.
Pretože,
ak kontrolujete kľúčové aspekty tohto trhu, máte k dispozícii značné
prostriedky (ak tlačíte doláre, s peniazmi problém nemáte – vždy si môžete
sami sebe dať úvery ľubovoľnej veľkosti na prakticky neobmedzené obdobie), sami
organizujete správy, na ktoré bude reagovať trh a sami určujete čas a
postupnosť prichádzania týchto správ, budete zarábať fantastické peniaze.
Pritom, pre vás tieto peniaze, na rozdiel od chumajov, ktorí sa tiež pokúšajú
hrať na burze, budú celkom nevirtuálne a reálny zisk z nich budete mať nie
virtuálnych 10-15 percent, ale reálnych 40, 50, 60,…,100%. A takto z roka na
rok.
Najdôležitejšie
je to , že presne viete, kedy tento trh necháte spadnúť, predtým vyberúc odtiaľ
všetky svoje peniaze. A dovtedy budete každý rok skupovať kontrolné balíky
naozaj ziskových podnikov, aby keď sa všetko zrúti, veľmi veľká časť reálnych
aktívov zostala vo vašich rukách.
Pre
ostatných hráčov môžeme fondový trh porovnať s hrou na ruskú ruletu, len v
tvrdšom variante: keď zo šiestich nábojov je v bubne revolveru päť. To je tiež
hra, a v nej budú dokonca aj chumaji, ktorí vyhrajú, ale bude ich celkom málo,
keďže výsledky sú predurčené východiskovými podmienkami hry.
Reálne
je fondový trh krytý peniazmi iba na 1-2%. Teda iba 1-2% peňazí investori
dokážu dostať von bez strát, keďže trh je virtuálny a od chvíle jeho vzniku sa
nepočítalo s tým, že investori dokážu hromadne z neho odísť a odniesť si aspoň
to, čo reálne zaplatili pri vstupe.
Je to
ako banka, z ktorej sa vkladatelia rozhodli vybrať peniaze. Takáto banka sa
okamžite dostáva na hranicu bankrotu. Ale normálna banka musí mať aktíva,
prevyšujúce jeho peňažné záväzky, a keď banke chýba hotovosť, ktorú by mala
vrátiť klientom, pre chýbajúcu sumu je banka povinná použiť prostriedky získané
z realizácie aktív, aby splnila svoje záväzky voči klientom. V každom prípade
banka vráti klientom aspoň 80-90% peňazí.
Na
fondovom trhu však nič také nie je, tu nikto nikomu nič nedlží, nič sa vracať
nechystá a nikdy ani nič nevráti.
Dno
fondového trhu – to je reálna hodnota akcií, určovaná reálnou ziskovosťou
podniku. Táto hodnota je desaťnásobne nižšia ako hodnota akcií na virtuálnom
trhu.
Preto
keď hovoria, že USA vyhradí 700 miliárd dolárov na záchranu fondového trhu а
experti vravia, že to by malo stačiť, – u mňa to vyvoláva iba úsmev.
Aby bol
zachránený virtuálny fondový trh, je treba vytlačiť 100 triliónov dolárov, na
celú hodnotu tohto trhu. Ale ak sa vytlačia, dolár poklesne približne
10-násobne. Preto, zachraňovať fondový trh v takej podobe, v akej existoval
počas posledných desaťročí, sa nikto nechystá. Je to jednoducho fyzicky
nemožné.
Už
zohral svoju rolu, splnil úlohy, ktoré boli pred ním stanovované a jeho
tvorcovia ho viac nepotrebujú.
Pravdaže,
tvorcovia tohto trhu sú ľudia veľmi inteligentní a budú sa do istého času
tváriť, že na trhu prebieha boj o jeho záchranu, a niekedy, na niekoľko dní,
bude rásť (mimochodom, na tom znovu a znovu budú môcť tvorcovia virtuálneho
trhu zarábať, keďže práve oni rozhodujú o čase a objeme rastu). Takže v tejto
hre víťazi zvonku byť nemôžu.
Mimochodom,
nikdy ste sa nezamysleli nad tým, čo vám v skutočnosti hovoria „múdri“ experti
a nemenej „múdri“ analytici z televíznych obrazoviek о príčinách rastu alebo
pádu kurzu akcií alebo kótovania cien ropy?
Napríklad,
niekto vám dôležito rozpráva na kanále Vesti (alebo na akomkoľvek inom západnom
kanále) о tom, že cena ropy stúpla o $10 za barel, keďže bola zverejnená
informácia о tom, že sa ukázalo, že zásoby ropy v skladoch USA sú o 1
milión barelov menšie, než sa očakávalo. Kto a aké veľké zásoby „očakával“, a
prečo by úroveň týchto očakávaní mala byť východiskovým bodom pre hodnotenie
zverejnených zásob? Na to sa nikto nepokúša odpovedať, ale to je ďalšia otázka
z toho istého divadelného prestavenia.
Najprv
o tom milióne barelov. Pre značku Brent je to približne 131 tisíc ton (zhruba
približne 2500 vlakových cisterien ropy). V skutočnosti je to objem ropy, ktorý
USA spotrebuje za jednu hodinu. V roku 2005 USA za 24 hodín míňali približne 21
miliónov barelov ropy. Teraz je to približne 24 milióna barelov. 1 milión
barelov sa rovná 1/8760 z ročnej spotreby ropy v Spojených štátoch alebo
približne 0,012% ročnej spotreby. V peniazoch tento milión barelov stojí 100
miliónov dolárov (ak je cena 100 dolárov za barel). Pričom týchto 100 miliónov
dolárov nie je stratených, nikam sa nepodeli, nezmizli. Jednoducho ich nestihli
dopraviť do ropného skladu. Mimochodom, ani to nie je isté, že ho tam nestihli
dopraviť a naozaj tam zatiaľ nie je.
Jednoducho
existuje informácia, správa pre trh. Táto „šokujúca správa“ vyvoláva rast
hodnoty objemu ropy, vyťaženej vo svete za rok o 228 miliárd dolárov (10
dolárov × 7,6 barelu v tone × 3 miliardy ton).
Sami
môžete zhodnotiť rozumové kvality „expertov“, ktorí vám vysvetľujú, prečo
stúpla cena ropy o 10 dolárov za barel. To isté sa týka 99% akýchkoľvek iných
správ od finančných expertov z fondových trhov. A teraz si môžete sami tipnúť,
kto a koľko zarobil na tejto správe.
Teraz o
vysokej cene ropy. Počas posledných 8-10 rokov jediná príčina vysokých cien
ropy bola to, že vysoké ceny v tomto období riešili rovnaké úlohy, ako aj
fondový trh – zmraziť objem dolárov, ale na rozdiel od fondového trhu, v reálnom
tovare.
Ropa je
ideálna voľba pre zmrazovanie obrovskej masy peňazí. Dá sa pomýliť pri výbere
objektu a zdvihnúť cenu na tovar, ktorý v prípade prílišného dvíhania cien
konzument môže odmietnuť kúpiť. Ropa – to je prakticky jediný tovar, kúpy
ktorého sa nikto nezriekne. Dokonca aj radového občana, ktorý jazdí na svojom
aute, je prakticky nemožné znovu posadiť na električku alebo na metro. Radšej
zostane napoly hladný, ale na ušetrené peniaze si kúpi benzín a bude naďalej
používať automobil. Mimochodom, 69% ropy sa spracúva na benzín a dieselové
palivo. Pritom ropou sa zmrazujú peniaze nielen veľkých spoločností, ale aj
jednoduchých občanov, keďže počas posledných 10 rokov aj jednoduchí občania už
majú príliš veľa peňazí v rukách, a tieto prostriedky tiež začali predstavovať
predčasné nebezpečenstvo pre dolár – hlavný tovar majiteľov FRS.
Okrem
priameho blokovania niekoľkých triliónov dolárov, vysoké ceny ropy predstavujú
aj ideálny prostriedok, ako zvyšovať ceny na všetky ostatné skupiny tovarov
(potraviny, produkcie strojárskeho priemyslu atď.), keďže všetky ceny obsahujú
energetickú a dopravnú zložku.
Takýto
dodatočný rast cien každoročne umožňoval zmrazovať ešte niekoľko triliónov
dolárov.
Takže
jedinou príčinou mimoriadne vysokých cien ropy počas posledného desaťročia bol
priamy záujem o to zo strany USA, presnejšie tých, ktorí tlačili doláre. Bolo
potrebné o niekoľko rokov oddialiť zrútenie sa pyramídy a dobre sa pripraviť na
„kontrolovaný pád“ svetovej ekonomiky.
A aby
sa vysoko zdvihli ceny a dalo sa tomu presvedčivé vysvetlenie, bola
zorganizovaná vojna v Iraku údajne za účelom získania „lacnej ropy“. Američania
tam vôbec neprišli kvôli kontrole nad jeho ropou, аle nato, aby sa iracká ropa
niekoľko rokov nedostala na trh, a nestabilita v tomto regióne napomáhala rastu
svetových cien ropy.
Poďme
ďalej.
Veľmi
zábavné bolo pozorovať na jar a v lete 2008 správy, o tom, že špeciálna komisia
v USA hľadá špekulantov na burzách, ktorí môžu za príliš vysoké ceny ropy,
kvôli ktorým trpí ekonomika USA. Zaujímavé je, že špekulantov ešte stále
nenašli.
Nemá
zmysel odsudzovať majiteľov FRS USA. Sú to jednoducho veľmi bystrí ľudia, ktorí
si pre seba vytvorili obrovské, až fantastické možnosti (aj finančné, aj
politické, aj vojnové), aby mohli vplývať na náš svet. Nie sú povinní sa starať
o celé ľudstvo. Nepodpisovali o tom žiadne zmluvy a takéto záväzky nemajú pred
nikým. Jednoducho si robia svoj biznis a vytvárajú pre seba mechanizmy pre rast
a prekvitanie tohto biznisu. Cieľom tohto článku nie je niekoho odsudzovať,
cieľom je ukázať svet taký, aký je a pomôcť ušetriť peniaze tým, ktorí svojou
ťažkou prácou zarábali a našetrili dostatočne neveľké na dnešné pomery peniaze:
100 tisíc až 1-2 miliónov dolárov. Pod vankúšom uchrániť tieto peniaze sa
nepodarí. Ale o tom o niečo neskôr. Zatiaľ pokračujme.
Mimochodom,
viete ako sa určujú takzvané „burzové“ ceny zlata?
Myslíte
si, že prebiehajú aukcie na burze zlata a bilancia cien ponuky a dopytu
predstavuje burzovú cenu? Mýlite sa. O cene zlata rozhodujú veľmi múdri a veľmi
vážení ľudia (píšem to bez irónie, celkom vážne, keďže ľudia, ktorí vytvorili
tento mechanizmus, sú nesporne ľudia veľmi inteligentní a veľmi vplyvní).
O cene
zlata v súčasnosti rozhodujú členovia rodiny Rothschildovcov, ktorí sa
stretávajú vo svojej londýnskej vile a na základe burzových obchodov, o
„pôvode“ ktorých vedia iba oni, rozhodujú o tom, koľko má stáť zlato.
Mimochodom, v duchu som im tlieskal pred 6-7 rokmi, keď potichučky znížili cenu
zlata na 250 dolárov za trójsku uncu. Potom sa ako mávnutím čarovného prútika
objavilo množstvo článkov o tom, že zlato prestalo plniť funkciu pokladu a
krytia časti zlato-valutových zásob, že zlata by sa centrálne banky mali
zbavovať. V dôsledku toho centrálne banky Švajčiarska a Anglicka predali
investorom polovicu svojich zlatých zásob, ak sa nemýlim – čosi približne okolo
2 500 ton, (skúste si tipnúť, kto ich skúpil). Pričom, zdá sa, nezostalo iba
pri centrálnych bankách Anglicka a Švajčiarska. Vtedy som nemohol veľmi
sledovať situáciu, pretože som nemal internet, a v novinách a časopisoch o tom
písali málo.
Potom,
v priebehu 3 rokov cena zlata stúpla na viac ako 1000 dolárov za trójsku uncu.
Teraz
sa pohybuje okolo 750-800 dolárov, ale nebojte sa, keď bude treba, rýchlo
stúpne aj na 2, aj na 3 tisíc dolárov za uncu. Presnejšie, nie dolárov ale
nejakých iných peňazí, ktoré doláre vystriedajú.
Každý
si môže predstaviť, aké by to bolo s jeho osobným blahobytom, ak by mal právo
určovať cenu zlata pre celý svet. Potreboval by sa venovať ešte nejakému
podnikaniu alebo toto podnikanie je hodné všetkých iných druhov podnikania
dohromady?
Teraz
je treba povedať o tom, čo sa deje vo svete v súčasnosti, a čo bude ďalej.
Teraz
prebieha „kontrolovaný pád“. Je treba chápať, že pre tvorcov virtuálneho
fondového trhu sa nič strašné nedeje. Všetko ide podľa plánu. Táto etapa
„kontrolovaného pádu“ tiež má priniesť obrovské zisky a posilniť pozície
majiteľov FRS na celom svete. Etapa pádu je nevyhnutná, pretože zákony fyziky
nikto nezrušil, a každá finančná pyramída skôr či neskôr spadne. To egyptské
pyramídy môžu stáť stáročia, finančné sa nevyhnutne rozpadajú.
O niečo
neskôr by sa zrútila aj sama, o 2-3 roky, ale vtedy by sa tento proces stal
nekontrolovateľným a mohol spôsobiť škodu záujmom tvorcov pyramídy. Aktívna
príprava na kontrolovaný pád prebiehala dlhé roky. Ide o to, že počas tejto
etapy bude nevyhnutné pokupovať za pár drobných najhodnotnejšie podniky а za
týmto účelom bude potrebné prísne kontrolovať všetky finančné toky a mať
možnosť priškrtiť tie z nich, ktoré budú ohrozovať záujmy skupovania podnikov
(napríklad tie, ktoré by mohli pomôcť podniku, atraktívnemu pre majiteľov FRS,
aby sa udržal do konca krízy).
Bola
takáto príprava? Môžeme uvidieť jej stopy? Bola. Uprostred 90-tých rokov a
počas ich druhej polovice prakticky zmizlo bankové tajomstvo. Oficiálna
zámienka snáh o zrušenie bankového tajomstva bola nevyhnutnosť zápasu s
neplatením daní. Pod hrozbou toho, že pre banky v Švajčiarsku a iných
krajinách, kde sa deklarovala prítomnosť bankového tajomstva, budú zatvorené
bankové trhy USA, Kanady a ďalších krajín, prakticky všetky štáty sa zriekli
bankového tajomstva ako takého.
Ale
vedieť len to, že nejaké peniaze niekam odniekiaľ idú nestačí. Je treba získať
možnosť, ak bude nevyhnutné aktívne pôsobiť na situáciu. Ďalším krokom bol 11.
september 2001. Udalosti, ktoré sa vtedy udiali, vyriešili celý rad úloh, ale
teraz vypichneme iba jednu, ktorá nás zaujíma v rámci témy nášho článku. V
dôsledku týchto udalostí boli prijaté zákony o zápase s financovaním terorizmu.
V skutočnosti nie je ťažké sa dovtípiť, že teroristi takmer vždy sú financovaní
vôbec nie cez banky, a aj na organizáciu teroristických útokov sú potrebné smiešne
sumy – zvyčajne menej ako niekoľko desiatok tisíc dolárov.
V
skutočnosti, hlavným cieľom prijatia týchto zákonov bolo vytvorenie mechanizmu
blokovania bez rozhodnutia súdov na ľubovoľne dlhé časové obdobie (hoci aj na
20 rokov) akejkoľvek sumy, ak sú podozrenia, že táto suma je údajne určená v
konečnom dôsledku pre teroristov. Súdna procedúra je v danom prípade nepohodlná
– to trvá dlho, je potrebné predložiť dôkazy, že sú to naozaj teroristické
peniaze a navyše je ťažké kontrolovať obrovské množstvo súdov po celom svete.
Takto bol získaný reálny nástroj na pôsobenie v nevyhnutnom prípade na situáciu
počas blížiaceho sa „kontrolovaného pádu“.
Ukážeme
si aj ďalšie prvky prípravy svetovej finančnej krízy (na príklade Ruska):
Nato je
potrebné pochopiť nasledovné: všimli ste si, kde Rusko po celé tie roky držalo
90% prostriedkov, získaných z predaja ropy za vysoké ceny? Kde sa nachádzali
peniaze stabilizačného (rezervného) fondu Ruska?
Správne
– v USA. Tieto peniaze Rusko nadobudlo v dôsledku počínania USA v zastúpení
majiteľov Federálneho rezervného fondu (FRS) a podľa správnosti Rusko ich vôbec
nemalo využívať. Očividné je, že hlavné tu nebolo to, že všetci vedeli ako sa
zachovať „správne“, ale to, že vláda Ruska mala a má iba jednu možnosť – bez
námietok spraviť to, čo majitelia FRS potrebujú aby spravilo. Prečo je to tak –
to je samostatná téma.
Pamätáte
sa, ako ruskí politici a „experti“ niekoľko rokov vysvetľovali, že okamžite
minúť ropné peniaze na potreby Ruska nesmieme, pretože by to spôsobilo „príšernú“
infláciu? Je treba niekoľko rokov porozmýšľať, ako ich minúť, určiť
prezidentské programy, priority a až potom sa bude dať veľmi opatrne vyberať
peniaze z USA a míňať ich.
Prečo
USA mohli desaťročia míňať trilióny nekrytých dolárov na svoj konzumný život a
nikdy to nevyvolalo „príšernú“ infláciu – to nám „experti“ nevysvetľovali.
Pravdaže,
ako mohlo „expertov“ napadnúť, že ak by sme neprežierali tieto peniaze, ale
investovali ich do budovania továrni a fabrík, ktoré by vyrábali tovary, teda
napĺňali trh s tovarmi, žiadna zvláštna inflácia by v Rusku nevznikla. To bola
pre „expertov“ príliš zložitá úloha, uvedomiť si to. Jednoduchšie je hovoriť,
čo nám kážu: o nebezpečenstvách „príšernej“ inflácie, ktorá sa vytvorí v
dôsledku „pumpovania“ peňazí do ekonomiky Ruska. Bola predsa treba plniť úlohu,
reálny zmysel ktorej „experti“ nechápali – vysvetliť, prečo Rusko uschováva v
USA všetky peniaze zarobené vďaka vysokým cenám ropy.
Keď
minulý rok Rusko začalo míňať peniaze na prezidentské programy, povedal som svojim
kamarátom: „A je to tu, priatelia, už nebude treba dlho čakať: Rusku už
dovolili utrácať peniaze.“
No a
keď v auguste tohto roku začali klesať ceny ropy, začalo byť jasné, že úloha
ich udržania na vysokej úrovni bola splnená a teraz začnú hlavné udalosti na
virtuálnom akciovom trhu.
Pokračujme
ďalej o tom, ako prebiehala príprava na kontrolovaný pád v Rusku.
Pre
budúcu realizáciu úspešného skúpenia dôležitých aktív bolo dôležité, aby veľké
zaujímavé podniky nenazhromaždili do chvíle pádu trhov značné peňažné zásoby v
objemoch, ktoré by im mohli pomôcť udržať sa na vode počas toho časového
obdobia, v ktorom sa má dokončiť „kontrolovaný pád“.
Možný
mechanizmus vytvorenia takýchto skrytých zdrojov pre podniky by mohol byť
prostredníctvom neplatenia daní, prostredníctvom uschovávania peňazí v
hotovosti.
Ak si
spomínate, od roku 2000 a obzvlášť od roku 2003, sa v Rusku začal „neľútostný“
boj s oligarchami, ktorí neplatili dane. Vystrašili ich tak, že niektorí
oligarchovia dali prísne pokyny svojim finančníkom platiť všetky dane, dokonca
v tých prípadoch, keď situácia v účtovníctve reálne umožňuje dvojitý výklad
toho, či je treba platiť daň v konkrétnom prípade. Tie extra zisky, ktoré
sa mohli vytvoriť v ropných spoločnostiach vďaka vysokým cenám ropy, boli odčerpávané
s pomocou nepriamych a ďalších daní. Spoločnostiam ponechávali nie viac ako 20%
zisku, aby mali začo ťažiť ropu a iba trochu tučnieť. Preto zabezpečenie
prísnej kontroly odvádzania daní predstavovalo mimoriadne dôležitú úlohu. Bolo
nevyhnutné ich zozbierať podľa možnosti čo najviac.
A kam
išli tieto vyzbierané dane (okrem financovania výdavkov z rozpočtu)? Správne –
do USA ako súčasť rozličných rezervných a iných fondov. Takisto tam smeroval v
rozličnej podobe aj obrovský každoročný prebytok rozpočtu.
Posledné
tri roky v Rusku taktiež prebiehal veľmi krutý zápas s uschovávaním peňazí v
hotovosti. Zabíjali sa tak dva strategické zajace. Prvý – nikto nevytvorí
príliš veľké zásoby hotovosti, ktoré by mohli zabezpečiť to, aby jeho biznis
„nezomrel“ počas krízy а druhý – tých 11-12%, ktoré tvorila hotovosť – tieto
obrovské sumy zarábali znovu tí, ktorí mali právo ich zarábať.
Na
jednej strane sa dá tvrdiť, že zápas o dane - to je to, čo robí akýkoľvek
civilizovaný štát a nie je to prvok prípravy na „kontrolovaný pád“. Áno, je to
tak, ale je treba si všimnúť, že za podmienok, ktoré boli v Rusku, keď na
začiatku tohto desaťročia sa po prvý raz od roku 1991 začal plniť štátny
rozpočet, sa tento zápas začal prakticky v tom istom čase ako začali rásť ceny
ropy. Je treba si všimnúť aj formy tohto zápasu: zvolenú ukážkovú obeť
(Chodorkovskij), jej spojitosť so silnými tohto sveta a hlavný objekt zápasu –
spoločnosti oligarchov. Taktiež je treba sa pozrieť, kam smerovali peniaze,
získané v dôsledku tohto zápasu (fondový trh USA, hypotekárne listiny bánk USA
atď.). Všetko to umožňuje dospieť k záveru, ktorý bol spravený.
Potom
vo svete nastal dlho očakávaný deň – začala sa kríza.
Ako
bola spravená diera v likvidite aj západných aj ruských bánk nemá zmysel
rozprávať, aj tak to všetci vedia.
Mávnutím
čarovného prútika (ktorý je sami viete v koho rukách) sa prestala kupovať
kovové výrobky, klesli ceny ropy, prudko niekoľkonásobne poklesla kapitalizácia
spoločností, banky začali rušiť úvery, zastavilo sa hypotekárne a prakticky
akékoľvek úverovanie. Oligarchovia začali chápať, že už nie sú tak celkom
oligarchovia.
Teraz
trochu o tom, ako sa dá vysvetliť vlastenecká rétorika a vlastenecké procesy v
Rusku a zároveň bezvýhradná ovládateľnosť ruskej vlády pokiaľ ide o otázky
dodržiavania pravidiel a nariadení z „riadiacej centrály“. Tu je nutné priznať
nasledovné: bohužiaľ, na rozvoji vlasteneckých procesov počas posledných rokov
nie je žiadna zvláštna zásluha obyvateľstva ani vlády Ruska. Ako človeku je mi,
pravdaže, príjemné, že sa to všetko deje, ale tu vidíme jednoducho realizáciu
jedného z prvkov plánu prípravy na novú konfiguráciu pokrízového sveta. Plánu vytvorenia
jedného z nových pólov mnohopólového sveta.
Prebieha
stmeľovanie ruského národa, а z dôvodu historických a národnostných špecifík
národa Ruska, najlepšie a najefektívnejšie sa dá stmeliť na základe
vlastenectva. Pretože iné varianty v Rusku nefungujú. Preto sa počas posledných
rokov veľmi dobre a efektívne ukazuje dvojtvárosť Západu, jeho dvojité
štandardy atď. Netreba tu veľa rozprávať, všetci aj tak vedia nakoľko efektívne
je podávaná obyvateľstvu reálna informácia o tom, čo predstavuje Západ v
morálnej oblasti.
Stmeľovanie
ďalšej časti národa – úradníkov a oligarchov Ruska prebieha podľa iného
scenára. Amerika zrazu z ničoho nič
začína robiť hlúpe, strategicky pre ňu škodlivé chyby: zatýkať ruských
úradníkov a oligarchov, verne pracujúcich pre americké záujmy. Niektorým z nich
sa dokonca zakazuje vstup, do USA, Francúzska, atď.
V
dôsledku sa prudko mení svetonázor ruských úradníkov. Dovtedy si mysleli, že za
to, že budú čestne slúžiť záujmom USA, rozkrádať krajinu a ničiť jej ekonomiku,
budú adekvátne ohodnotení za oceánom, že pre nich (úradníkov) USA sú ten pravý
hlavný domov, že po zavŕšení svojej misie v Rusku odcestujú na Západ a pokojne
budú využívať to, čo nakradli. Tým viac, že rodiny väčšiny z nich už aj tak
boli poslané do Ameriky. А tu sa zrazu všetko v ich predstave o svete otočí
hore nohami. Ukáže sa, že Amerika ich vyhadzuje ako použité výrobky z gumy,
určené na zabránenie nechcenému tehotenstvu.
Američania
jednoducho nemali právo sa takto zachovať vo vzťahu k ruským úradníkom, dokonca
ani keby ukradli časť zlatých zásob USA, ktoré sa skladujú vo Forte Knox. Nikto
okrem tejto generácie úradníkov neničil Rusko lepšie a efektívnejšie. Žiadna
vojna sa nedala porovnať s výsledkami ich činnosti. А tu zrazu z ničoho nič USA
udrelo do svojej „piatej kolóny“ v Rusku.
Ak
berieme do úvahy toto všetko, ako teda vyzerá správanie vlády Ruska? Z pohľadu
vystrašených a vykoľajených úradníkov a oligarchov - ideálne. Rusko nikoho
nikdy nikomu nevydá. Staré kozácke heslo: „Kto prekročí Don, toho nikomu
nedáme!“ stále funguje. Z Ukrajiny uteká do Ruska bývalý minister vnútorných
vecí Belokoň a bývalý vedúci Štátneho výboru pre veci prezidenta Ukrajiny
Bakaj. Juščenko prská sliny, žiadajúc, aby boli vydaní, ale Rusko ich nikomu
nevydá a dokonca ani Amerika s tým nemôže nič urobiť. Takých príkladov existujú
desiatky.
Všetko
to sú znakové signály znakové signály pre úradníkov. USA svojich vydávajú, ale
Rusko svojich nikomu nedá.
Všetci
ihneď pochopili, že hlavné je dodržiavať pravidlá hry: kradnúť v menšom rozsahu
ako pred tým a čo-to robiť pre štát – a už si v bezpečí, si svoj. Keď štát
začína neľútostne bojovať s oligarchami kvôli neplateniu daní, ale zároveň
pokojne menuje gubernátorov, ktorí kradli vždy a naďalej kradnú po nástupe do
novej funkcie – to nie je náhoda. Je to prvok operácie, ktorej cieľom je
stmeľovanie spoločenstva úradníkov a oligarchov. Úradníci sa začínajú cítiť
ochránení a v bezpečí práve v tomto štáte a ich drvivá väčšina prestáva
pracovať v prospech iných štátov. Tak isto oligarchovia. Štát zase začína
lobovať a hájiť záujmy svojich podnikateľov na svetových trhov, pomáhať
realizovať expanziu ruského biznisu v Európe, v USA a iných regiónoch.
Dá sa o
tom veľa hovoriť, uviesť veľa príkladov toho, že z Ruska sa chystajú spraviť
jeden z nových dostatočne silných pólov nanovo prekonfigurovaného sveta, ktorý
bude vytvorený v priebehu najbližšieho roka alebo dvoch.
Ale
dovtedy sa ešte udeje rad dôležitých udalostí, pričom takých udalostí, ktoré sa
budú závažne týkať nás všetkých.
Teraz,
ako sme už povedali, plným prúdom prebieha proces, ktorý môžeme pomenovať
povedzme „kontrolovaný pád“.
Zrútil
sa fondový trh, vznikli obrovské problémy s predajom produkcie v hutníckych,
automobilových, stavebných, chemických a iných spoločnostiach. Nemá zmysel vymenúvať
všetky tie problémy, ktoré vznikli – takýchto udalostí sú plné spravodajstvá.
Ale sú
tu zaujímavé zvláštnosti: fondové trhy sa zrútili okamžite (v priebehu 1-2 dní)
a okamžite sa prepadli o také veľké hodnoty, aby mohli spôsobiť závažné,
prakticky smrteľné diery v likvidite podnikov a bánk.
Pričom
banky boli prvé terče. Napríklad, ruské banky si chceli uľahčiť život a preto
nemali príliš v láske úverovanie reálneho výrobného sektoru. Oveľa
zaujímavejšie bolo pre nich bez akéhokoľvek bolehlavu hrať na fondovom trhu s
časovo neviazanými peniazmi klientov. V Rusku virtuálny fondový trh počas
posledných rokov rástol „presvedčivo“ a rýchlo. A tu zrazu počas jedného dňa sa
prepadol o tretinu. V preklade do obyčajného jazyka – banky stratili tretinu
tých peňazí svojich klientov, s ktorými hrali na trhu. Predať akcie za nové,
nižšie ceny, by znamenalo spečatiť svoj rozsudok – prísť o obrovské sumy a
pripraviť sa o nádej, že je to iba náhodný pád a o týždeň ceny
vyrastú a všetko sa normalizuje. Všetci začali čakať, kedy sa ceny vrátia. A
ony ktovie prečo o týždeň spadli ešte o tretinu. Objemy strát sa stali
katastrofickými (v súčasnosti ceny na virtuálnych fondových trhoch v Rusku
poklesli už takmer 5-násobne).
V
dôsledku toho banky začali mať obrovské diery v bilanciách, nemôžu dať nikomu
úver, keďže nemajú peniaze. Západné banky kvôli problémom vo svojich krajinách
začínajú rušiť úvery, poskytnuté ruským bankám a spoločnostiam, čo
katastroficky zhoršuje situáciu.
V
najväčších ruských spoločnostiach prudko klesá kapitalizácia, s ktorou sa
počítalo vychádzajúc z cien akcií spoločností na virtuálnom fondovom trhu. To
predstavuje ešte jeden dôvod, vďaka ktorému západné banky začali automaticky
požadovať zrušenie časti úverov а ratingové agentúry začali znižovať ratingy
týchto spoločností. Od ratingu a veľkosti kapitalizácie závisí aj objem úverov.
V prípade zníženia týchto ukazovateľov dochádza k takmer automatickému zrušeniu
časti úverov a mizne možnosť pre spoločnosti zobrať si ešte kdekoľvek nové
úvery, aby sa udržala počas ťažkých časov.
Skrátka,
pre banky a veľké spoločnosti, ktoré sú závislé na úveroch, nastala
apokalyptická situácia.
Keď už
sme pritom, v tom ekonomickom modeli sveta, ktorý bol vybudovaný počas
posledných desaťročí, bez úverov nemohol fungovať ani jeden veľký podnik, ani
jedna banka. O to viac, že dostupnosť úverových zdrojov na Západe bola proste
ohromujúca a úverové sadzby jednoducho sladké pre biznis. Ale celá tá sladkosť
okamžite mizne, ako náhle od podniku alebo banky začínajú požadovať predčasné
vrátenie úveru. Pričom príčiny sú veľmi „objektívne“, uvedené v úverovej zmluve
– „pokles kapitalizácie spoločnosti o 10 %“. Ako vieme, kapitalizácia
poklesla všetkým. V Rusku 5 a viac
násobne, а na Západe o 30-50 a viac percent.
Ozaj,
nepripomína vám to to, ako začala kríza roku 1929 – Veľká depresia? Vtedy tiež
v súlade s podmienkami úverov na kúpu akcií, kreditor mal právo žiadať, aby
dlžník vrátil úver v priebehu 24 hodín (takzvaná maržová pôžička). Takéto
požiadavky boli naraz a nečakane vydvihnuté a dlžníci boli nútení súrne
predávať akcie, čo vyvolalo okamžitý pád trhu akcií.
Ak táto
schéma výborne zafungovala počas 30-tých rokov, prečo by sa s istými
modifikáciami nedala použiť dnes? To sa aj deje.
Teraz
vzniká nevyhnutnosť vyriešiť úlohu skúpenia za babku najzaujímavejších a
najziskovejších podnikov. Ako sa to dá urobiť? Jednoducho prísť k majiteľovi a
ponúknuť mu nejakú dostatočne smiešnu sumu za jeho biznis? Najpravdepodobnejšie
pošle takéhoto návštevníka kade ľahšie, dokonca aj keď bude na tom on a jeho
biznis veľmi zle. Bude sa snažiť nejako prečkať ťažké časy, bude sa brániť pred
súdnymi žalobami zo strany veriteľov, naťahovať súdne procesy (reálne sa dajú
natiahnuť na 2-3 roky).
To nie
je tá cesta, ktorá by mohla vyhovovať „riadiacej centrále“, majiteľom FRS.
Aj
napriek svojej sile (aj intelektuálnej, aj finančnej), FRS nemá dostatočné
zdroje, aby mohol viesť tisícky zložitých súdnych procesov s ľuďmi, brániacimi
všetkými možnými prostriedkami svoj biznis. Aj faktor času tu zohráva veľmi
dôležitú úlohu. Celá operácia musí byť dokončená v priebehu určitého, nie
príliš dlhého časového obdobia, pretože po dovŕšení fázy skupovania nastane
ďalšia, nemenej dôležitá etapa. Ale o tej trochu neskôr.
Ako sa
teda dajú skúpiť podniky a celé odvetvia biznisu tak, aby aj ceny boli
prijateľné, aj sa to dalo spraviť v čo najkratšom čase?
Veľmi
jednoducho: je treba, aby štát začal zachraňovať „topiacich sa“ oligarchov, ich
banky, ich spoločnosti. Štát ponúkne úvery „na záchranu“ spoločností
strategicky dôležitých pre štát. Napríklad v Rusku je to do 4,5 miliárd dolárov
na spoločnosť.
Oligarcha
bude stáť pred ťažkou voľbou:
– buď
bankrot spoločnosti začne už teraz, keď nikto nedáva úvery, keď produkcia nejde
na odbyt a výdavky na údržbu spoločnosti (tovární, vysokých pecí atď.) sú
dokonca aj za podmienok zastavenia výroby obrovské a o 2-3 mesiace jednoducho
definitívne „skonzumujú“ spoločnosť,
– alebo
si zobrať úver od štátu a pokúsiť sa udržať, tým viac, že všetci „analytici“ a
„experti“ hovoria, že na jar sa situácia začne zlepšovať, všetko sa vráti do
normálu a oligarcha, ktorý začal pochybovať o tom, že je oligarcha, sa znovu
stane ozajstným oligarchom, ako to ešte bolo v júli 2008.
Pravda,
podmienky získania úveru sú trocha tvrdé a dosť sa podobajú na vzdanie sa
podniku v prospech tretej strany. Ale však dúfame, že sa to zlepší. Všetko
prejde ako zlý sen a znovu to bude také ako pred tým: lacné peniaze (úvery),
rastúci virtuálny fondový trh, svet sa kúpe v dolároch, odbyt produkcie stále
stúpa. A veď aj úver si beriem od rodného štátu s jeho priateľsky naladenými a
dobre známymi predajnými úradníkmi. Keby niečo, za úplatok pomôžu predĺžiť
úvery na taký čas, na aký bude treba, aby sa všetko vo svete vrátilo do
normálu. To keby takýto úver ponúkali tvrdí podnikatelia, to by bolo mimoriadne
nebezpečné. Fakticky, zobrať si úver za takých podmienok by znamenalo
dobrovoľne odovzdať biznis do rúk tým, ktorí úver poskytujú.
Ale
finta je tu v tom, že keď všetci, kto treba, si zoberú úvery a pritom podpíšu
tvrdé záruky vrátenia úverov, vtedy to s financiami začne byť naozaj zlé. Keď
nastane čas vracať úvery, reálne ich nebudú mať z čoho vrátiť. Ceny akcií ešte
viac klesnú, ceny ropy tiež klesnú tak na 20 dolárov za barel, trhy odbytu
produktov budú nulové. Takto dojde ku globálnemu prerozdeleniu majetku, ktoré
predstavuje jeden z hlavných cieľov etapy, ktorú som pomenoval „kontrolovaný
pád“. Pravdaže, najprv biznis prejde do rúk štátu (úradníci nečakane zaujmú
tvrdú pozíciu vo vzťahu k oligarchom - ktože by niečo namietal proti príkazu
tých, nesplniť príkaz ktorých je podobné smrti), no a potom biznis prejde od
štátu k tým, komu má.
Teraz o
silnom doláre
Dolár
bude „silný“ po celý čas dovtedy, kým oligarchovia a iné spoločnosti budú
musieť vracať úvery poskytnuté v dolároch. „Silný“ dolár je vrátiť oveľa
ťažšie, a tiež ho bude ťažšie skúpiť v množstve potrebnom na uhradenie úveru za
„mierne devalvované“ ruble a za „silne devalvované“ hrivny. Situácia pre Rusko
a Ukrajinu je v tomto zmysle taká istá, ako prakticky pre akýkoľvek iný štát
(napríklad, v auguste-októbri mexické peso kleslo vo vzťahu k doláru o viac ako
30%, euro kleslo voči doláru o 25% atď.) Je to obrovský, dokonca „vražedný“ pád
za podmienok, keď rentabilita väčšiny podnikov tvorí 10-15%, a neexistuje možnosť
si zobrať ďalšie úvery, aby sa dalo prečkať ťažké časy. Takto sa dodatočne
poisťuje to, že úvery, ktoré si oligarchovia vezmú od štátu, nedokážu vrátiť.
Okrem
toho, dolár bude „silný“ dovtedy, kým týmto „silným“ dolárom nezaplatia tým
podnikateľom, ktorým podniky štát nevezme, ale od ktorých ich kúpi. Nájdu sa aj
takí. Týka sa to ľudí, ktorí majú síce menší biznis, ale tiež veľmi zaujímavý a
ziskový. Keď takýmto podnikateľom začne byť úplne zle a budú na hranici úplnej
straty svojho biznisu, ponúknu im slušnú sumu - navyše v „silných“ dolároch.
Vtedy prirodzene s radosťou pristanú na to, aby svoj biznis predali.
Keď sa
tieto dve etapy uskutočnia, nastane najzaujímavejšia a naozaj nebezpečná etapa.
Ešte
raz by som rád obrátil vašu pozornosť na to, že toto všetko píšem pre
jednoduchých ľudí s celkom malými úsporami, malých a stredných podnikateľov,
ktorí si našetrili 100000 až 2000000 dolárov čestnou alebo relatívne čestnou a
nepochybne usilovnou prácou. Globálne procesy, ktoré sa teraz dejú, môžu
zanechať ničivé následky na výsledkoch ich práce. Aby sa tak nestalo je treba
pochopiť, čo sa v skutočnosti deje vo svete a čo sa bude diať ďalej. Ak budete
poznať reálny stav vecí, ľahšie včas urobíte to správne rozhodnutie a ušetríte
výsledky svojej dlhoročnej práce.
Prebieha
globálne prerozdeľovanie majetku, vzniká nová konfigurácia sveta s novými
centrami sily. Hoci hlavným cieľom prerozdelenia sú tie najväčšie spoločnosti,
banky a podniky a vôbec nie malí a strední podnikatelia, úder zasiahne všetkých
a je treba sa pred ním uchrániť, stihnúť sa mu vyhnúť alebo ho aspoň závažne
oslabiť.
Aký
postoj treba zaujať k tejto kríze? Je ťažké nato odpovedať jednoznačne. Myslím
si však, že sa určite netreba škodoradostne tešiť, že mnohí oligarchovia zmiznú
zo zoznamov Forbes navždy. To je normálne, jednoducho silnejší a
inteligentnejší dravci „zjedia“ slabších a menej inteligentných.
Mimochodom,
o inteligencii svedčí aspoň jeden nepriamy príklad. V zozname časopisu Forbes
je veľa miliardárov z Ruska:
–
Deripaska - 28 miliárd dolárov;
–
Mardašev – 24 miliárd dolárov;
–
Abramovič – 24 miliardy dolárov atď.
Ale na
svetovom zozname Forbes chýbajú takí bankári ako Rockefeller a Rothschild -
prvý má dokopy iba približne 800 miliónov dolárov а druhý cca 750 miliónov
dolárov. Ani miliardu nemajú.
Hoci,
podľa mojich odhadov, každý z nich reálne „váži“ 9-10 triliónov dolárov. Takto
šikovne sa prezentovať – to je najlepší ukazovateľ ich inteligencie. Tvária sa,
že nemajú ani na to, aby boli miliardári.
Tak si
porovnajte IQ Rothschilda a Rockefellera na jednej strane a ruských oligarchov
na strane druhej. A to pritom naši oligarchovia majú IQ oveľa vyššie, než
drvivá väčšina ľudí. No ukazuje sa, že sú ľudia, ktorí sú mnohonásobne múdrejší
ako oni, čo mimochodom aj je vidieť vďaka momentálne prebiehajúcej svetovej
kríze.
Pokračujme
v našom rozprávaní o tom, čo sa stane keď skončí prerozdeľovania majetkov.
Ďalej
nastane nevyhnutné – default (krach) dolára. To je neodvratné za akéhokoľvek
rozvoja udalostí, keďže nadvýroba dolára Federálnym rezervným systémom
predstavuje veľmi inteligentnú, obrovskú svojimi rozmermi a rozsahom, ale
predsa len pyramídu. Táto pyramída odslúžila svoje, priniesla svojim tvorcom a
organizátorom jej výstavby rozprávkové zisky a zachovať ju na jednej strane je
nemožné, na druhej ani nemá význam. Je treba prejsť na novú schému zarábania
peňazí, na nové brettonwoodske dohody.
Prechod
na nový svetový systém bez zrieknutia sa predchádzajúcej svetovej valuty –
dolára - je nemožný.
Vo
svete neexistuje toľko tovarov a reálnych aktív, koľko bolo vytlačených
dolárov. Celkové množstvo dolárov, pustených do obehu je tak desaťkrát väčšie,
ako celková hodnota reálnych aktív.
Neexistuje
ani jeden variant vývoja udalostí, za ktorého by sa Amerika mohla vyhnúť
defaultu dolára.
Preto
default a zrieknutie sa dolára sa odohrá počas najbližších mesiacov, nech si
rozliční „experti“, „analytici“, atď. hovoria, čo chcú.
Celá
otázka spočíva v tom, ako sa to udeje, keďže je to veľmi závažná udalosť a
veľmi nebezpečná pre všetkých, vrátane organizátorov dolárovej pyramídy. Mnohí
ktorí prídu o peniaze sa totiž začnú zamýšľať, čo sa to vlastne udialo, ako a
kam zmizli ich úspory a kto za to môže. Najsilnejší ťah za účelom vyriešenia
tohto problému a zabezpečenia si pre seba bezpečného variantu je realizácia
defaultu prostredníctvom „veľkej krvi“.
Myslím,
že bude zorganizovaná obrovská „mimoriadna udalosť“ svetového merítka so
státisícami mŕtvych. Pričom úder zasiahne územie USA alebo Izrael. Menej
pravdepodobný je úder do Západnej Európy. Možnože zároveň s USA a
Izraelom, ale nie zvlášť. Úderom iba do Západnej Európy je oveľa ťažšie
spôsobiť krach dolára. Úder bude zasadený najpravdepodobnejšie s použitím
jadrových zbraní alebo „špinavých“ bômb, pretože sú potrebné státisíce obetí a
rádioaktívne zamorenie nemalých území (čosi na spôsob 11. septembra 2001 s jeho
tromi tisíckami mŕtvych sa nehodí, to je na default príliš málo).
Zdá sa
mi, že Rusko a Ukrajina sa na tento účel nehodia, pretože ak by aj Rusko a
Ukrajina plus ešte nejaká krajina aj boli kompletne zlikvidované, so všetkým
obyvateľstvom, krach dolára to nevyvolá. Američania a Európania sa po začutí
tejto správy (o zničení Ruska a/alebo Ukrajiny) zachvejú, povedia, - „aká
hrôza“ a... pokojne pôjdu piť ďalej svoje pivo.
Kto a
ako zasadí úder?
Myslím
si, že za týmto účelom budú použité jadrové zbrane Pakistanu, ako jedinej
moslimskej krajiny, ktorá vlastní jadrové zbrane. Práve za týmto účelom bol
zosadený z funkcie v auguste 2008 silný prezident Mušarraf (mimochodom
zosadzovaný bol s aktívnou pomocou USA), niekoľko mesiacov pred tým bola zabitá
Benazir Bhutto (tiež bola silnou vodkyňou, z pod kontroly ktorej jadrové zbrane
sa nemohli dostať). K moci bol privedený Zardari – manžel zosnulej B. Bhutto.
To je pekný vtáčik. Pred rokom sa závažne liečil u psychiatra. Je to vskutku
koloritná postava - kým bola Bhutto premiérkou Pakistanu, podarilo sa mu
dvakrát tak namočiť do akýchsi korupčných škandálov, že dokonca ani jeho
manželke premiérke sa nepodarilo ho z toho dostať a raz dokonca sedel vo
väzení. Ideálny vodca krajiny na to, aby sa jadrové zbrane mohli dostať k
teroristom, alebo aby ich akože tajne mohli „kúpiť“ alebo „ukradnúť“ Iránci a
použiť na údery proti USA alebo Izraelu.
Pripomínam,
že Zardariho postavili na čelo Pakistanu práve USA čosi vyše dvoch mesiacov
dozadu. Mimochodom, teraz USA robia všetko preto, aby v Pakistane vyvolali
závažné antiamerické nálady. Zoberme si už len také každotýždenné útoky
amerických vzdušných síl na pakistanské dediny na hranici s Afganistanom,
údajne v rámci prenasledovania Talibov. Každý raz zahynie 20-40 ľudí, prevažne
ženy a deti. Alebo ak sa pozrieme na nedávne zverejnené tajné nariadenie Georga
Busha z júla 2008 o tom, že ozbrojené sily USA majú povolené prekračovať
hranicu s Pakistanom a zasadzovať údery na pakistanskom území za účelom boja s
teroristami-Talibmi, nepýtajúc si povolenie od pakistanskej vlády.
Všetko
to nalaďuje proti USA všetkých v Pakistane a pravdaže predovšetkým ozbrojené
sily Pakistanu, ktoré disponujú jadrovými zbraňami.
Pravdaže,
po úderoch, zasadených USA (alebo Izraelu) začne celá vojna, s ešte dodatočnými
miliónmi obetí. Bude predsa treba „potrestať“ tých, ktorí napadli Ameriku. Kto
konkrétne napadne – či Irán, ktorý sa nejakým spôsobom zmocní jadrových zbraní
Pakistanu, alebo samotný Pakistan, alebo obidva štáty naraz, alebo Bin Ládin,
ktorý ukradne bombu – to nie je až tak dôležité. Dôležité je, že sa udejú také
udalosti, po ktorých bude nemiestna otázka, či sa dalo zachrániť dolár.
Odpovedia
nám, že pravdaže, dalo sa, nebyť tých „prekliatych teroristov“ alebo
„prekliatych štátov – vyvrheľov“ a tak podobne. Povedia – veď vidíte, urobili
sme pre záchranu dolára všetko: vyhradili 700 miliárd dolárov USA na podporenie
fondového trhu a trh dokonca „reagoval“ na naše opatrenia (teraz sa už mesiac
Dow Jonesov index kolíše hore-dole v rozmedzí 8100 až 9600 bodov). Uskutočnili
sme summit dvadsiatich štátov a rozhodli sa reformovať MMF a Svetovú banku,
lepšie kontrolovať hlavných vinníkov krízy – príliš „chamtivých“ bankárov a
ešte sme toho spravili veľa, aby sme omietli a nanovo nafarbili budovu
svetového finančného systému (budovu, ktorá v skutočnosti má absolútne
zničené základy a praskli jej nosné steny). Veď práve omietka a nová farba – to
sú hlavné spôsoby záchrany v prípade takýchto problémov.
Tu je
treba pochopiť jedno – ľudstvo má dočinenia s geniálnou, neskutočne silnou
skupinou ľudí, ktorí vybudovali štruktúru sveta, v ktorom žijeme. Ale aby sme
chápali ich určité kroky, je potrebné si jasne uvedomiť, aká je ich profesia.
Iba to nám umožní chápať ich postupy a prognózovať ďalší rozvoj udalostí.
Sú to
účtovníci - svojim vzdelaním, svetonázorom, poslaním. Niektorí si myslia, že
slovo bankár je ušľachtilejšie ako účtovník. Ale nie je to tak. Skutočný
účtovník – to je profesionál a drvivá väčšina bankárov tak riadila svoje banky,
že ich priviedla na mizinu. Preto účtovník, to je presnejšia definícia ako
bankár.
V
slovníku pojmov účtovníka sú málo zastúpené také v účtovníctve neužitočné pojmy
ako humanizmus, dobrota, súcit atď.
Najdôležitejšie
sú čísla, najdôležitejší je zisk a aritmetika obchodov.
V
situácii, keď je treba obetovať ľudí, ale prísť k obrovskému zisku, pre nich
nevznikajú zvláštne pochybnosti, ako sa zachovať. Jediný naozaj významný
výsledok môže byť iba zisk.
V tom
je obrovská sila týchto ľudí, ale zároveň aj ich strategická slabosť,
zraniteľné miesto. Jednoducho situácia je taká, že už stovky rokov tieto
princípy ich činnosti im prinášajú obrovské zisky a fungujú ako ich silná
stránka. Jedného dňa však tieto princípy zafungujú ako ich Achillova päta a buď
ich zničia, alebo spôsobia nenapraviteľnú ujmu práci, ktorej venovali svoje
životy.
Vedľajšie
účinky kombinácií, ktoré uskutočňujú niekedy tvoria desiatky miliónov životov:
Prvá svetová vojna – 20 miliónov, Druhá svetová vojna – 60 miliónov životov.
Opýtate
sa, aké konkrétne operácie boli realizované počas Prvej a Druhej svetovej
vojny? Aby sme správne odpovedali na túto otázku je treba použiť univerzálny
princíp: odpovedať si na otázku – kto vďaka tomu získal, pre koho to bolo výhodné?
Napríklad, v Druhej svetovej vojne zvíťazil Sovietsky zväz, ale výhodu z tejto
vojny s obrovským rozstupom od ostatných zúčastnených získali USA. V Prvej
svetovej vojne to tiež boli oni.
Je to
presne tak – „mozog“ uskutočnil operácie s cieľom rozhodného zväčšenia svojich
možností a prudkého zvýšenia sily svojho „tela“ (USA).
A cena
o hodnote miliónov životov nemala zvláštny význam, dokonca naopak – bola
nevyhnutná, keďže to boli životy občanov iných štátov, ktoré mali byť oslabené.
Veľmi
by sa chcelo dúfať, že za účelom spôsobenia defaultu dolára bude zvolená iná
cesta, teda nie prostredníctvom krvi nevinných ľudí a vojny.
Vymyslieť
takúto cestu je oveľa zložitejšie, ale v skutočnosti je to iba otázka IQ tých
ktorí to vymýšľajú. Všetko je možné, všetko je reálne.
Možnosti
môžu byť rôzne: od tej najtupšej, typu, že sa USA jednoducho zrieknu dolára,
vyhlásia default a odvolajú sa na to, že kvôli svetovej finančnej kríze, kvôli
recesii svetovej ekonomiky dolár nemôže byť naďalej svetovou valutou. Vtedy „experti“
a „analytici“ a obrovské množstvo médií, ktoré kontrolujú majitelia FRS, veľmi
rýchlo vysvetlia a vsugerujú celému svetu, že tak to historicky dopadlo, že
dolár bol na 90% svetovou valutou a iba na 10% vnútornou menou USA.
A keďže
dolár nemôže byť viac svetovou valutou (kvôli veľmi objektívnym okolnostiam,
kvôli mimoriadne závažnej svetovej kríze, za ktorú nikto nemôže), nemôže aj
naďalej zostávať vnútornou menou USA. Kvôli ušľachtilému cieľu uchrániť pred
zničením jednu z najdôležitejších svetových ekonomik – ekonomiku USA (aby
doláre, ktoré začnú prúdiť z celého sveta nevyhladili z povrchu zemského USA,
bez ktorých by na svete bolo prázdno a smutno) – iba kvôli tomuto vznešenému a
humánnemu cieľu USA sú nútené sa zriecť dolára a vo vnútri krajiny zaviesť
„nový dolár“.
A ak zo
tri mesiace po vyhlásení takéhoto rozhodnutia sa budú prostredníctvom svetových
masírovať mozgy celého sveta, 99,9% ľudí si začne úprimne myslieť, že to naozaj
bolo jediné a „najušľachtilejšie“ východisko zo všetkých možných, zo situácie,
ktorá vznikla v dôsledku objektívnej krízy, najsilnejšej za celé svetové
dejiny.
Posedel
som si, porozmýšľal pol hodiny a vymyslel som ešte 2-3 už nie až také tupé
varianty ako sa vysporiadať so situáciou. Nebudem sa o nich rozpisovať, keďže už
nevládzem písať, nerád píšem a už je na čase končiť.
Každopádne,
existujú oveľa humánnejšie spôsoby ako dosiahnuť stanovený cieľ (bez krvi
nevinných obyvateľov Izraelu, USA, Iránu atď.)
Aj z
hľadiska výdavkov (iba zaplatenie médiám) sú lacnejšie ako vojna.
Ale to
všetko je prijateľné pre tých, ktorí robia rozhodnutia, iba v prípade, ak po
likvidácii jednopólového sveta, počas budovania mnohopólového sveta vložia do
jeho schémy iné princípy, nie také ako teraz – princípy získania svojho zisku,
princípy zabezpečenia vlastného vplyvu vo svete, a zároveň aj princípy
budovania svetového finančného systému.
Zatiaľ
sa mi zdá, že sa pripravujú zariadiť všetko ako pred tým: virtuálne fondové
trhy, budovanie finančných pyramíd (len už nie z jednej valuty, ale z niekoľkých),
a tak ďalej.
Hoci
existujú aj iné modely sveta, za ktorých si môžu zachovať svoj vplyv, ale
ktovie prečo ich nevidia alebo možno nechcú vidieť.
Ak je
to tak, prakticky jediná možnosť rozvoja ďalších udalostí je krv. Pretože iba
ona umožní povedať, že všetko bolo zorganizované správne a iba prekliati
„teroristi“, „nepriatelia“ atď. všetko pokazili a nenechali ich všetko
napraviť.
V iných
prípadoch by museli nazvať veci svojimi menami а potom by bolo oveľa ťažšie
vysvetliť načo a kto by mal znovu budovať rovnaké pyramídy ako pred tým.
Skrátka,
krach dolára, zrieknutie sa ho USA a jeho premena na prach je nevyhnutná.
Nevyhnutnosť je determinovaná tým, že súčasný svetový finančný systém je
postavený na princípe finančnej pyramídy.
Nech
vám hovoria čokoľvek „experti“, ktorých platia tvorcovia pyramídy, nemôže sa
nezrútiť a ten čas už nastal. Je to otázka niekoľkých mesiacov.
Buďte
si istí, že sa to udeje na 100% nečakane pre všetkých, okrem tých, čo riadia
tento proces. Do poslednej chvíle dolár bude silný a všetko bude vyzerať celkom
dobre.
Potom
sa všetko za jeden deň obráti na prach. Ako povedal jeden múdry človek: „Teraz
za dolár dávajú 27 rubľov a čoskoro budú dávať po papuli“.
Zároveň
padne aj euro, rubeľ atď. Hoci, na tieto valuty nebude default ako na dolár,
ale kvôli obrovskej diere vo svetových financiách okamžite klesnú na cene 10-15
násobne.
Keď
prakticky všetkým zmiznú peniaze, začne sa pomalé budovanie nového svetového
ekonomického systému.